Obmedziť by sa mala aj možnosť zárobkovej činnosti pre nezamestnaných evidovaných na úrade práce. V súčasnosti totiž môže evidovaný nezamestnaný zarobiť v hrubom 148,57 eura bez toho, aby bol vylúčený z evidencie nezamestnaných. Rezort práce a sociálnych vecí chce evidovaným nezamestnaným zakázať prácu v pracovnom pomere a obmedziť prácu na dohodu na najviac 40 dní v roku.

Evidovaný nezamestnaný tiež nebude môcť popri evidencii na úrade práce pracovať u zamestnávateľa, u ktorého si zarábal pred zaradením do evidencie nezamestnaných. Ministerstvo práce chce okrem toho nezamestnaným zakázať prácu popri zotrvaní v evidencii úradov práce u zamestnávateľa, ktorý nezamestnaného v rámci výberového konania organizovaného úradom práce odmietol vziať do práce počas predošlých šiestich mesiacov.

Nezamestnaní majú mať jednoznačnú povinnosť nahlasovať úradu práce vykonávanie zárobkovej činnosti predložením dohody najneskôr deň pred nástupom do práce a následne preukázať príjem z tejto dohody. Ak toto nezamestnaný nedodrží, bude vyradený z evidencie. Dôvodom na vyradenie z evidencie úradu práce má byť aj odmietnutie ponuky na účasť na aktívnom opatrení trhu práce bez vážnych dôvodov.

Zrušiť sa má aj súbeh zárobkovej činnosti a vykonávania absolventskej praxe alebo aktivačných prác. Ako na tlačovej besede po rokovaní vlády uviedol premiér Robert Fico, vláda musí zmeniť prístup k ľuďom.

„Stredobodom nášho záujmu bude predovšetkým človek, ktorý pracuje," povedal. Vláda však odmieta zneužívanie sociálneho systému. „Nebudeme podporovať a nemôžeme sa zaujímať o ľudí, ktorí zneužívajú sociálny systém a takýchto prípadov je čím ďalej, tým viac," povedal predseda vlády.

Pracovníci úradov práce podľa neho zažívajú aj agresívne správanie sa nezamestnaných, ktorým úrady práce ponúkli zamestnanie. Poukázal aj na nevyhovujúcu štruktúru nezamestnaných na Slovensku. „Je v nej veľký počet ľudí, ktorí nemajú ukončené ani základné vzdelanie, hovorme otvorene o Rómoch," uviedol R. Fico.

Fico: Na zneužívaní systému sa podieľajú aj lekári

Medzi nezamestnanými sú podľa premiéra aj ľudia, ktorí zneužívajú sociálny systém. Podľa R. Fica preto treba jasne odlíšiť tých, ktorí si chcú nájsť nejakú prácu od tých, ktorí systém len zneužívajú. „Bol by obrovský úspech, keby sme na polovicu zvládli znížiť zneužívanie systému, ktoré dnes je," povedal predseda vlády. Poukázal pritom na to, že na zneužívaní sociálneho systému sa častokrát podieľajú aj lekári, ktorí vypisujú dočasné práceneschopnosti „ako na bežiacom páse".

Minister práce a sociálnych vecí Ján Richter považuje vládou schválený legislatívny návrh za zákon roka v oblasti politiky zamestnanosti. „Od tohto zákona máme veľké očakávania," povedal. Upozornil na to, že návrh novely zákona podporujú zamestnávatelia, aj odborári.

„Zákon reaguje aj na isté veci, ktoré súvisia s nepoctivým podnikaním niektorých zamestnávateľov," tvrdí J. Richter. Pri zneužívaní sociálneho systému totiž podľa neho ide o spoluprácu zamestnanca s firmou, ktorá mu to umožní. Šéf rezortu práce preto v tejto súvislosti avizuje posilnenie inšpekcie práce.

„Odmietame tvrdenia, že tento zákon má slúžiť najmä na to, aby sme vyškrtávali ľudí z evidencie na úradoch práce," zdôraznil J. Richter.

Absolventská prax po novom

Zmeny majú nastať aj pri vykonávaní absolventskej praxe. Ministerstvo práce od mája 2013 zaviedlo podmienku, že absolventská prax sa môže vykonávať iba pri prácach, ktoré zodpovedajú dosiahnutému vzdelaniu v príslušnej skupine učebných alebo študijných odborov.

Po novom však chce rezort práce opäť umožniť vykonávanie absolventskej praxe v oblastiach, ktoré nemusia zodpovedať dosiahnutému stupňu a odboru vzdelania. Podľa rezortu totiž stúpa počet absolventov škôl, ktorí nemajú zodpovedajúce vzdelanie na účel absolventskej praxe.

Ďalšou plánovanou zmenou je možnosť vyčerpať príspevok na dochádzku za prácou a príspevok na podporu mobility za prácou aj pri zmene zamestnávateľa. Lehota na opätovné poskytnutie týchto príspevkov sa má skrátiť z dvoch rokov na jeden rok od ukončenia obdobia ich poskytovania.

Dlhodobo evidovaní nezamestnaní a dlhodobo neaktívni ľudia by mali byť viac motivovaní k tomu, aby sa zamestnali. Kým v súčasnosti sa im pri posudzovaní nároku na dávky v hmotnej núdzi nezapočítava 25 percent príjmu zo závislej činnosti, po novom sa im nemá zarátavať 50 percent ich príjmu z práce počas prvého roka od nástupu do zamestnania.

Úrady práce by mali dostať možnosť kontrolovať dodržiavanie liečebného režimu člena domácnosti, ktorá dostáva dávky v hmotnej núdzi. Podľa rezortu práce sa totiž status dočasnej pracovnej neschopnosti (PN) zo strany sociálne odkázaných ľudí zneužíva, keďže sa osoba počas PN nemusí zúčastňovať aktivačných prác v rozsahu 32 hodín mesačne.

Poberateľ dávky v hmotnej núdzi, respektíve člen domácnosti, bude povinný doručiť úradu práce potvrdenie o dočasnej PN do troch dní od jeho vystavenia lekárom. Novelou zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorá je súčasťou návrhu novely zákona o službách zamestnanosti, by sa tiež malo zaviesť to, že pri práci na dohodu sa prihliada len na skutočne vykonanú závislú činnosť, teda počet odpracovaných hodín. Podľa ministerstva práce totiž stúpol počet uzatvorených dohôd len preto, aby sa sociálne odkázaní ľudia nemuseli zúčastňovať aktivačných činností.