Začiatok januára, osem stupňov nad nulou. Slnečno. O snehu ani nechyrovať. Teplá zima, povie si väčšina ľudí. No nájdu sa aj takí, podľa ktorých by štát mal majiteľom lyžiarskych stredísk kompenzovať stratu vzniknutú pre zlé klimatické podmienky.
Nápad s odškodnením „vo verejnom záujme“ sa vlani v januári zrodil v hlave poslanca HZDS-ĽS Milana Urbániho. Združenie Slovakia Ski Region, návrh, samozrejme, privítalo. No slovenská vláda si napriek teplej zime zachovala chladnú hlavu a požiadavkou sa nezaoberala.
Taktika nastrčenej dlane
Hľadači renty sú vynaliezaví. Vymýšľať právne kľučky a prepašovať ich do zákona, zakladať komory s povinným členstvom a lobovať – to stojí námahu. Nastrčiť dlaň a žiadať odškodné či dotáciu je oveľa jednoduchšie. Ukážkový príklad sú farmári.
Aj v situácii, keď Európska únia dotuje tromi eurami export cukru v hodnote jedného eura, sa politici pochybujúci o zmysluplnosti takejto pomoci hľadajú lupou. Diskusia sa stále točí okolo otázky koľko, a nie prečo. Hoci OECD a Svetová banka už hovoria o spoluvine dotácií pestovateľom plodín pre biopalivá na globálnom raste cien potravín.
Dotácie sa zvyknú odôvodňovať verejným záujmom, no sú najmä neprirodzeným zásahom do konkurenčného prostredia. Úlohou štátu nie je určovať, ktoré odvetvie či konkrétna firma bude vďaka dotáciám víťaz a kto bude porazený.
Paradoxne, práve zachovanie konkurenčného prostredia používajú farmári ako nepriestrelný argument. Osvojil si ho i prezident Ivan Gašparovič.
„Netreba sa báť konkurencie, ale nerovnakých podmienok. Treba aj pre nášho sedliaka vytvárať rovnaké podmienky a výhody, aké má farmár nielen zo starej európskej pätnástky, ale aj v Poľsku, Maďarsku či Česku,“ odrecitoval pred dvoma rokmi na valnom zhromaždení Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Vlani vláda Roberta Fica „rovnaké podmienky“ podporila 577 miliónmi eur.
O uhlí a dotáciách
Okolo verejného záujmu a dotácií sa točí i ťažba hnedého uhlia na Slovensku, ktorá od začiatku 90. rokov prudko klesá. V roku 1997 pristúpilo ministerstvo hospodárstva na takzvanú sociálnu ťažbu.
Inými slovami, štát dotuje súkromné podniky. V záujme zmiernenia eventuálneho sociálneho šoku z prepustenia niekoľkých stoviek baníkov.
Najviac dotácií ide do Hornonitrianskych baní. Za posledné tri roky deväť miliónov eur, pričom firma v rovnakom období dosiahla kumulatívny zisk po zdanení takmer päť miliónov eur. A podpora sa môže ešte významne zvýšiť – podnik plánuje do nových ťažobných polí vložiť 24 miliónov eur a vláda doteraz tieto investície podporovala až do výšky 30 percent.
Popri sociálnej ťažbe štát financuje aj postupný útlm baní. Napríklad v súkromnej Bani Dolina z Veľkého Krtíša. Podľa uznesenia vlády z roku 2001 mala byť ťažba ukončená o tri roky neskôr.
Medzitým predstavenstvo firmy presvedčilo politikov, že v dotáciách treba pokračovať, pre ich „kladné aspekty“: racionálne využitie ložiska, zamestnanosť, ochrana životného prostredia. V reči čísel ďalších 2,6 milióna eur. Celkový účet za sociálnu ťažbu a útlm bane sa na konci vlaňajška vyšplhal na 11,5 milióna eur.
Baňa Záhorie po desiatich rokoch dotácií 400-tisíc eur úspešne skončila v likvidácii v roku 2006. Vtedy vznikla akciovka Baňa Čáry, dcéra Bane Dolina, na ktorú bratislavský banský úrad previedol dobývací priestor, pôvodne využívaný Baňou Záhorie.
Ťažba na Záhorí sa opätovne rozbehla v tomto roku. Rezort hospodárstva na žiadosť firmy navrhlo bani pomoc vo výške 3,8 milióna eur na obdobie troch rokov. Dôvod? Zníženie závislosti štátu od importu hnedého uhlia a, samozrejme, „udržovanie sociálnej solidarity udržovaním pracovných miest“.
Odborársky kšeft
Sociálny rozmer ukrýva i dotácia na rekreačné pobyty pre poberateľov dôchodku. Zľava na wellness víkend v Tatrách pre mladého človeka, ktorý pre vrodenú chybu prežije celý život na invalidnom vozíku, je z pohľadu spoločnosti, hlásiacej sa k hodnotám sociálnosti a solidárnosti, akceptovateľná. Človek s postihnutím nemá, na rozdiel od zdravého jedinca, rovnaké šance na trhu práce, a teda ani možnosti zarobiť si na dovolenku.
Spoločenský konsenzus sa už ťažšie hľadá v prípade poberateľov starobného či výsluhového dôchodku, ktorí tiež môžu využiť štedrosť rezortu práce. No pozoruhodný je najmä spôsob, akým sa dotácia dostáva k žiadateľom. Dal by sa nazvať rentou podľa zvykového práva.
O tom, že takmer 600-tisíc eur ročne medzi seniorov, invalidov a poberateľov výsluhového dôchodku rozdelí hotelová spoločnosť Sorea, rozhodla Konfederácia odborových zväzov v roku 2003. Túto kompetenciu, zakotvenú v zákone z roku 1990, zdedili odborári po svojom predchodcovi, Revolučnom odborovom hnutí.
Problém je, že práve majetkový fond odborárov je zakladateľom spoločnosti Sorea. A že do systému sa nemôžu zapojiť ostatné cestovné kancelárie a dôchodca nemôže zľavu 66 eur využiť na pobyt mimo Slovenska.
O zmenu sa pokúšal šéf Asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr Stanislav Macko, keď napísal ministerke práce Viere Tomanovej. Žiadal ju prehodnotiť spôsob poskytovania dotácie, ktorý zvýhodňuje Soreu.
A ktorý jej podľa orientačného prepočtu TRENDU zabezpečuje príjem 800-tisíc až 1,7 milióna eur ročne pri nulových nákladoch na propagáciu. „Odkázali ma na odborárov, ministerstvo vraj musí dodržiavať zákon,“ spomína S. Macko.
„V budúcnosti predpokladáme legislatívne upraviť poskytovanie dotácií na pobyty dôchodcov,“ vyjadrila sa pre TREND Daniela Rodinová z mediálneho oddelenia. Kedy a ako, nevedela spresniť.
Minimálne do roku 2011 sa neráta ani so zvýšením dotácie, z ktorej sa v súčasnosti ujde len deväťtisíc žiadateľom. Hoci dopyt každoročne prevyšuje ponuku takmer dvojnásobne.
Milióny na cestovný ruch
A chuť vymýšľať nové druhy dotácií úradníkov neprechádza. Rezort hospodárstva chce formou daňových výhod motivovať zamestnávateľov ku kupovaniu rekreačných šekov pre zamestnancov, ktoré budú môcť použiť na dovolenku na Slovensku.
Ako sa uvádza v Štátnej politike cestovného ruchu z dielne ministerstva, cieľom projektu je podporiť domáci turizmus a účasť sociálne slabších vrstiev na ňom. Jednotlivec má na rekreáciu dostať zľavu 332 eur ročne, na ktorú sa mu rovným dielom zložia zamestnávateľ a štát. Ten chce projekt, ktorý sa má spustiť do konca roku 2009, dotovať sumou 6,6 milióna eur ročne.
Prečo za štátne peniaze podporovať jeden druh podnikania? „Dostatočná podpora domáceho cestovného ruchu bude mať za následok, že časť finančných prostriedkov vynaložených na zahraničné dovolenky bude investovaná do pobytov na území Slovenska, čo významnou mierou prispeje k rozvoju slovenskej ekonomiky,“ tvrdí sa v stratégii.
Fakt je, že táto univerzálna úvaha sa dá aplikovať aj na dotovanie slovenských výrobcov nábytku, oblečenia či ktoréhokoľvek poskytovateľa služieb.
Riaditeľ Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry Peter Chudý v rozhovore pre Hospodárske noviny obhajoval projekt štatistikou: „Slováci oveľa menej trávia dovolenky doma ako obyvatelia iných krajín.“
Podarí sa rekreačnými poukazmi tento stav zmeniť? Čo ak Slováci jednoducho uprednostňujú pobyt pri mori? A zvýši sa zavedením šekov kvalita poskytovaných služieb?
Ak niečo určite stúpne, tak potom tržby podnikateľov v cestovnom ruchu. Ktorí to budú a prečo sa majú ľudia preferujúci pohodu pri mori skladať na dovolenku milovníkom Tatier, nechce hovorca rezortu hospodárstva Branislav Zvara pred definitívnou podobou projektu komentovať.
Súkromné i verejné
Príkladom, ako zvýhodňovať jednotlivcov a pritom nekrivdiť celku, môžu byť kultúrne poukazy. Myšlienka podporiť v školopovinných deťoch záujem o kultúru vydávaním „voľných“ vstupeniek vznikla na ministerstve školstva za čias Martina Fronca.
Prvýkrát na začiatku roku 2006 dostal každý žiak, ak sa jeho škola do projektu zapojila, štyri poukazy v celkovej hodnote päť eur. Tie mohol použiť na vstup do divadiel, múzeí či galérií, súkromných i verejných.
V prvom roku boli vydané poukazy za 5,6 milióna eur. Ako sa neskôr ukázalo, z veľkej časti kultúrneho koláča sa tešili prevádzkovatelia kín.
V tomto roku ministerstvo kultúry vyčlenilo na poukazy o 1,9 milióna eur menej. Šeky sú neprenosné a na kinohit možno použiť len jeden zo šiestich poukazov.
Ich celková hodnota je opäť päť eur, v korunovom vyjadrení sa však znížila o štvrtinu. V projekte je momentálne zaregistrovaných 359 kultúrnych inštitúcií.
Ilustračné foto – Maňo Štrauch
