Hlavnou témou medzinárodnej ekonomickej konferencie (Ambrosetti Forum) bola potenciálna nestabilita finančných trhov, ktorá môže nastať v dôsledku problémov v bankovom sektore. Krach americkej banky Silicon Valley Bank a niekoľkých ďalších veriteľov začiatkom marca vyvolal obavy z rizika nákazy, ktorú zvýšila núdzová záchrana Credit Suisse švajčiarskou konkurenčnou bankou UBS.
Po finančnej kríze sa podľa viacerých ekonómov a politikov Európa poučila a je v súčasnosti schopná zvládnuť ďalšie napätie v bankovom systéme.
Politici na oboch stranách Atlantiku prijali rozhodné opatrenia a prisľúbili ďalšiu pomoc v prípade potreby. Aj keď trhy tento týždeň zaznamenali mierne oživenie, Valerio De Molli, výkonný partner a generálny riaditeľ spoločnosti The European House - Ambrosetti, vo štvrtok uviedol, že ,,neistota a obavy" budú trhy sužovať aj tento rok. Téme sa venuje portál CNBC.
V. De Molli skonštatoval, že ,,znepokojujúcejším aspektom je neistota v bankovom sektore, ktorá sa týka najmä Spojených štátov. Európska centrálna banka si počína neuveriteľne dobre a aj Európska komisia má situáciu pod kontrolou, a preto je eurozóna stabilná, zdravá a zisková".
Podľa V. De Mollieho ,,bude krach SVB pravdepodobne prvým z mnohých ďalších zlyhaní bánk, avšak ponaučenia, ktoré sa získali na globálnej úrovni a najmä v Európe, umožnili eurozóne posilniť finančnú robustnosť a stabilitu jej bankového systému, čo znemožňuje opakovanie finančnej krízy z roku 2008".
Dôraz na ,,ponaučenia" získané v Európe prízvukoval aj George Papaconstantinou, profesor a dekan Európskeho univerzitného inštitútu a bývalý grécky minister financií, ktorý takisto vyjadril obavy týkajúce sa Spojených štátov.
G. Papaconstantinou zdôraznil, že ,,Európa si uvedomila význam spolupráce fiškálnej a menovej politiky a naučila sa, že je dôležité byť vždy v predstihu pred trhmi, aby sa rýchlo reagovalo na potenciálne krízy". Podľa neho to všetko naznačuje, že Európa sa v súčasnosti nachádza na dobrej ceste.
Dodal, že jedným z hlavných faktorov, ktoré spôsobili vývoj v prípade SVB a Credit Suisse, boli ,,zlyhania v riadení rizík". Vo vzťahu k SVB spomenul aj ,,zlyhania politiky v Spojených štátoch".
Vysvetlil, že bývalý prezident USA Donald Trump zvýšil hranicu, pod ktorou banky nemusia absolvovať záťažové testy, zo 50 na 250 miliárd dolárov. Táto úprava v Dodd-Frankovej legislatíve z roku 2018 v skutočnosti znamenala, že banky už nevykonávajú kontrolu veriteľov pod touto hranicou, a teda neodhalia ich problémy skôr. G. Papaconstantinou tvrdí, že táto zmena pravidiel bola súčasťou rozsiahleho zrušenia bankových pravidiel zavedených po kríze. Na druhej strane, v Európe sa podľa neho poučili z finančnej krízy a teraz sú schopní zvládnuť ďalšie napätie v bankovom systéme vďaka potrebnému vedeniu a spolupráci.
,,Pri úrovniach rastúcich úrokových sadzieb, ktoré spôsobujú klesajúce ceny dlhopisov, sa banky ocitajú v problémoch, pretože investovali do dlhodobejších nástrojov," vysvetlil G. Papaconstantinou.
,,Zároveň sa nachádzame v období rastúcej inflácie, takže banky čelia problémom s množstvom úverov poskytnutých za veľmi nízke úrokové sadzby. Nie sme v období, kedy by sme si mohli sadnúť a povedať, že to boli len dva výkyvy a môžeme pokračovať ako zvyčajne. Vôbec nie."
Vojna na dvoch frontoch
Španielska ministerka hospodárstva Nadia Calvino v piatok uviedla, že banky v Španielsku majú dokonca silnejšiu platobnú schopnosť a likviditu ako mnohé iné európske banky.
,,V súčasnosti nevidíme žiadne napätie na španielskom trhu s výnimkou všeobecnej volatility, ktorú sme v týchto dňoch pozorovali na finančných trhoch," uviedla N. Calvino. Zdôraznila, že situácia je teraz ,,úplne iná" ako v čase pred európskou dlhovou krízou v roku 2012.
Centrálne banky musia viesť ,,vojnu na dvoch frontoch" a súčasne bojovať proti vysokej inflácii či nestabilite vo finančnom sektore, poznamenal Gene Frieda, výkonný viceprezident a globálny stratég investičnej spoločnosti Pimco.
,,V bankovom sektore sa teraz deje niečo, čo je mimo kontroly Fed-u. Každý máme svoj názor na to, ako výrazne sa tento stav zhorší, ale môj vlastný pocit je, že nečelíme bankovej kríze, že dôjde k určitému sprísneniu úverových podmienok, čo prinesie recesiu. Nie je to koniec sveta, ale určite to nie je diskontované na akciovom trhu," myslí si G. Frieda.
,,Stále bojujeme s infláciou, ale zároveň bojujeme s neistotou v bankovom sektore. Všetky centrálne banky sa budú snažiť rozlišovať medzi týmito dvoma problémami a tvrdiť, že na jednej strane môžeme aplikovať určité politiky na riešenie finančnej nestability. Na druhej strane môžeme použiť úrokové sadzby na boj proti inflácii." Avšak, tieto dve politiky sa budú navzájom ovplyvňovať a G. Frieda očakáva, že finančná nestabilita bude dominovať.
Ďalšie dôležité správy
