Zároveň podľa nich treba dopredu nastaviť mechanizmy, ktoré ustrážia výšku spoločného dlhu EÚ a prerozdelenie zdrojov, ktoré tento dlh vytvorili. 

Bilčík priznal, že ide o bezprecedentný balík peňazí pre Slovensko, lebo nikdy nebola možnosť tak rýchlo a tak veľa peňazí čerpať - okolo osem miliárd eur len cez plán obnovy. Zároveň upozornil, že doteraz žiadna vláda SR nebola úspešná pri čerpaní eurofondov a keďže v najbližších rokoch príde nečakaný objem peňazí, schopnosť ich správne vyčerpať bude kľúčová politická úloha krajiny.

„Treba ich čerpať účelne. Tak, aby sme nesanovali minulosť, ale podporili budúcnosť. V tom je obrovská politická úloha tejto a budúcich vlád,“ opísal situáciu.

Dodal, že ak to v plnej miere nedokážeme, SR môže „ujsť vlak“ už len v porovnaní so susednými krajinami, a preto treba nastaviť investičné priority tak, aby sa Slovensko posunulo od závislosti od jedného či dvoch priemyselných sektorov a posunulo výrobu do 21. storočia, čo znamená investovať do zelených technológií, modernizovať a digitalizovať. Tiež cez masové investície do vedy a školstva vytvárať nové pracovné príležitosti. „Obávam sa, že na toto ani zďaleka nie sme tak dobre pripravení, ako by sme mali,“ skonštatoval Bilčík.

Problémom bude zaistenie demokratickej kontroly

Zároveň upozornil aj na úskalia plánu obnovy na úrovni EÚ, hlavne pri zaistení dostatočnej demokratickej kontroly rozdeľovania miliárd eur cez plán obnovy zo strany europarlamentu. Spresnil, že to nemôže byť len vzťah medzi Európskou komisiou a členskými štátmi.

Dôležitá podľa neho bude aj kondicionalita, čiže spôsob, ako zaistiť, aby požičané miliardy išli naozaj do budúcnosti, aby spoločné zdieľanie dlhov nebolo za investície, ktoré sú nenávratné a riešia trebárs súčasnú dlhovú otázku niektorých členov EÚ. Najúčelnejšie by preto bolo spojiť tieto zdroje s reformným programom, na ktorý bude dohliadať eurokomisia.

Bilčík sa vyslovil za skoršie splácanie spoločného dlhu EÚ ako po roku 2027 a žiada tiež odpovede na otázky, z akých vlastných zdrojov a v akom objeme chce Únia, ktorá sa posúva do éry „fiškálneho federalizmu“, vytvorený dlh splácať, čo musí byť súčasťou jasnej politickej dohody medzi krajinami EÚ hneď na začiatku.

Nesmieme sa stať úniou dlhov

Podľa Jurzycu bude treba hlavne ustrážiť výšku spoločného dlhu a použitie ním vytvorených zdrojov. Uviedol, že je legitímne, že sa Únia snaží rozložiť náklady spôsobené zdravotnou krízou na dlhšie časové obdobie (30 rokov). Dlhy však treba splácať, a preto si treba dávať pozor na to, „koľko peňazí zoberieme a na čo ich minieme“.

Upozornil, že najhlasnejšie počuť krajiny, ktoré chcú viac peňazí, najmä v podobe grantov, kým zodpovednejšie hospodáriace štáty sa ozývajú menej. „Vyzerá to, ako keby sa trochu menila duša Európskej únie,“ skonštatoval. Podľa neho však treba zachovať spoluprácu, čo pomáha rastu, a zaistiť, aby EÚ bola naozaj úniou spolupráce a nestala sa iba úniou dlhov.

„Neviem, či je dobré, že sa má začať splácať až po roku 2027,“ povedal o plánoch eurokomisie odložiť spoločné splátky na budúce finančné obdobia. Dodal, že už na budúci rok by EÚ mala mať hospodársky rast a v dobrých časoch treba splácať dlhy a pripravovať sa na ďalšie veľké krízy. Tie sa v Únii opakujú raz za desaťročie. „Bolo by férové, ak politici, ktorí rozhodujú o zadlžení, zažili aj splácanie dlhov. Odporúčam, aby sme začali splácať skôr,“ odkázal.

Podľa jeho slov by v rámci ozdravného plánu bolo treba jasnejšie rozdeliť projekty týkajúce sa solidarity, vzájomnej výpomoci po koronakríze, od projektov týkajúcich sa modernizácie, digitalizácie či ekologizácie, kde platí, že je potrebná hodnota za peniaze. Súhlasí aj s názorom, že spôsob splácania dlhov vrátane nových daní by mal byť známy už teraz.