Prezidentka Čaputová: Okupáciu si musíme pripomínať

Slovensko si musí pripomínať udalosti z augusta 1968, aby nepripustilo falšovanie a skresľovanie histórie. Pri príležitosti 53. výročia okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy to povedala prezidentka SR Zuzana Čaputová. Pamätný Deň obetí okupácie Československa v roku 1968 si uctila položením venca pred budovou Univerzity Komenského v Bratislave ešte v piatok (20. 8.). TASR o tom informoval jej hovorca Martin Strižinec.

Prezidentka pripomenula obete

„Tento deň si potrebujeme pripomínať. Potrebujeme si ho pripomínať preto, aby sme nepripustili falšovanie a skresľovanie histórie. A potrebujeme si ho pripomínať tiež preto, aby sme boli citlivejší voči tomu, čo sa aj dnes deje okolo nás,“ uviedla hlava štátu.

Podľa Čaputovej invázia „spojeneckých“ vojsk nebola priateľská pomoc, ale bola zameraná na potlačenie demokratizačných snáh Pražskej jari a bola predobrazom nasledujúcich 20 rokov sovietskej okupácie.

„Na ráno 21. augusta 1968 nikdy nezabudneme. Tým, ktorí vtedy žili zostane v pamäti hukot lietadiel, tanky a všade prítomní vojaci piatich armád. Nám, ktorí sme sa narodili neskôr, zostanú nasledujúce dni a roky v pamäti z rozprávania rodičov,“ doplnila.

Pripomenula aj generačnú traumu stoviek rodín spôsobenú smrťou ich najbližších. „Danku Košanovú, Stanislava Siváka a Jána Holíka zabili guľky sovietskych vojakov v Bratislave na Šafárikovom námestí pri schodoch Univerzity Komenského,“ uzavrela.

Zdroj: TASR

Pamäť národa je dôležitá

Slovenská verejnosť si prvý raz v histórii pripomína inváziu sovietskych a spojeneckých vojsk z 21. augusta 1968 ako pamätný deň. „Udalosti z roku 1968 si treba pripomínať tým skôr, že odvtedy uplynulo viac než pol storočia. Pamätníci už majú vyšší vek a politici, ktorí boli zainteresovaní na vtedajšom dianí, už nie sú nažive. Treba pripomínať, že išlo o okupáciu našej krajiny a tiež o nesmierne tvrdú vojenskú inváziu, pri ktorej do konca roka 1968 zahynulo viac než 100 ľudí, z toho na Slovensku vyše 20,“ povedal pre TASR historik Patrik Dubovský z Ústavu pamäti národa.

Počet obetí spojených s vpádom a prítomnosťou sovietskych vojsk sa odhaduje na viac ako 400. Išlo o najväčšiu vojenskú akciu v Európe od konca 2. svetovej vojny. Okrem Sovietskeho zväzu sa na nej podieľali aj ďalšie štáty Varšavskej zmluvy – Maďarsko, Poľsko, Bulharsko a Nemecká demokratická republika.

„Bol to neospravedlniteľný zásah, akých Európa zažila veľmi málo – ako príklad možno uviesť Maďarsko v roku 1956, prípadne niektoré akcie v Poľsku, čo však bolo relatívne krátko po konci 2. svetovej vojny. V 60. rokoch sa však ani nesúhlas s reformami nemusel riešiť takýmto tvrdým spôsobom,“ vysvetlil Dubovský.

Deň obetí okupácie Československa v roku 1968 sa zaradil medzi pamätné dni novelou zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, ktorú parlament schválil 3. novembra 2020. Okupáciu pripomína aj 21. jún, Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády v roku 1991.

Koniec nádejám na demokratizáciu

Ozbrojená invázia v noci z 20. na 21. augusta násilne ukončila proces demokratizácie známy tiež ako Pražská jar. Politický odmäk v Československu prebiehal už počas 60. rokov 20. storočia. V januári 1968 sa stal prvým tajomníkom ÚV KSČ Alexander Dubček. V apríli prijalo vedenie strany Akčný program KSČ, ktorý obsahoval viaceré návrhy na reformy – posilnenie slobody tlače, rozšírenie občianskych práv, ekonomické zmeny, lepšiu dostupnosť spotrebného tovaru, pripúšťal možnosť vlády viacerých strán.

Antireformná časť KSČ dávala najavo nesúhlas s prebiehajúcimi zmenami. Znepokojené bolo aj sovietske vedenie, ktoré na viacerých rokovaniach žiadalo rázny postup proti antisocialistickým silám. V dňoch 20. až 30. júna sa v Československu konalo vojenské cvičenie Varšavskej zmluvy pod názvom Šumava, pričom sovietske jednotky odkladali odchod z ČSSR až do prelomu júla a augusta.

Členovia vedenia KSČ a KSSZ (Komunistickej strany Sovietskeho zväzu) na čele s Dubčekom a Leonidom Brežnevom sa stretli na rokovaniach v železničnom vagóne v Čiernej nad Tisou od 29. júla do 1. augusta. Krátko na to 3. augusta 1968 v Bratislave predstavitelia ZSSR, NDR, Poľska, Maďarska a ČSSR podpísali tzv. Bratislavskú deklaráciu, v ktorej bola zakotvená aj Brežnevova doktrína: právo Sovietskeho zväzu intervenovať v spojeneckých štátoch. Počas konferencie sovietskym predstaviteľom doručili tzv. pozývací list, ktorý bol zámienkou pre inváziu a ktorý podpísal Vasiľ Biľak spolu s ďalšími štyrmi funkcionármi KSČ.

Na lepšie časy svitalo aj v ekonomike

Známy český ekonóm Ota Šik bol nielen komunistickým ekonómom, ale tiež politikom pražskej jari. Zapísal sa do dejín ako tvorca hospodárskych reforiem, ktoré boli treťou cestou v ekonomike. Po vpáde spojeneckých vojsk emigroval do Švajčiarska.

Šik od roku 1961 pôsobil ako riaditeľ Ekonomického ústavu ČSAV. V roku 1962 ho zvolili do ústredného výboru KSČ, potom riadil štátnu a stranícku komisiu pre hospodárske reformy. Bol ich koordinátorom, čo sa nepáčilo Moskve. Šik presadzoval okamžitú liberalizáciu cien.

Podstatou jeho reforiem napríklad bolo, že vedenie KSČ už nebude zasahovať do riadenia podnikov tak direktívne, z centra sa malo určovať len najdôležitejšie makroekonomické smerovanie. Reforma priniesla konkrétne efekty už v roku 1967, ale ďalší vývoj v ČSSR sa niesol v znamení normalizácie i v ekonomike.

Tvrdé kroky sovietskeho vedenia

Sovietske vedenie rokovalo o postupe voči Československu 15. až 17. augusta, o deň neskôr potvrdilo spoločnú vojenskú akciu všetkých piatich zainteresovaných štátov. Intervenčné jednotky v počte 750-tisíc vojakov s 800 lietadlami, 6 300 tankami a 2-tisíc delami a raketami prekročili hranice 20. augusta okolo 23.00 h večer. Ich vstup oznámil veľvyslanec ZSSR Stepan Červonenko osobne prezidentovi Ludvíkovi Svobodovi.

Vedúci predstavitelia KSČ na čele s Dubčekom boli násilne prevezení do Moskvy, kde sa k nim pripojila aj oficiálna delegácia vedená prezidentom Svobodom. Zástupcovia ČSSR tu pod nátlakom podpísali súhlas s pobytom intervenčných vojsk (tzv. moskovský protokol), ako jediný ho nepodpísal predseda Národného frontu František Kriegel.

Zmluvu o podmienkach a dočasnom pobyte sovietskych vojsk na území ČSSR schválil parlament. Protagonisti Pražskej jari boli postupne zbavovaní funkcií, resp. rezignovali dobrovoľne. Začal sa proces normalizácie. Komunistický režim pretrval vyše 21 rokov do Novembra 1989.