V tomto prípade rozhodoval súd sídliaci v malej obci blízko Nitry, a to hneď dvakrát. V oboch prípadoch dal za pravdu navrhovateľovi - veriteľovi, ktorý argumentoval staršou pôžičkou dlžníčke. Problém je, že z následných policajných aj normálnych súdnych konaní vyplývajú pochybnosti o tom, na základe čoho rozhodcovský súd vlastne rozhodoval.
Odborný posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ hovorí, že podpis údajnej dlžníčky Jany Gendiarovej na fotokópii zmluvy o pôžičke bol vyhotovený technickým falšovaním. Teda bol použitý iný podpis dotyčnej z podpisového vzoru. V dokumentoch polície sa tiež uvádza, že rozhodcovský súd nebol schopný predložiť originál zmluvy. Napriek tomu spor o pôžičku žije ďalej, rieši sa na súdoch s protichodnými verdiktmi a polícia vyšetrovanie zločinu podvodu v štádiu pokusu prerušila.
Súdy pritom neriešia samotnú podstatu sporu, teda existenciu pôžičky, ale len to, či sa žalovaná stihla odvolať proti verdiktu rozhodcovského súdu včas.
Staré prevody
Jana Gendiarová, v súčasnosti už Kozinková si mala podľa rozhodnutia Rozhodcovského súdu Royal Development so sídlom v Hruboňove cez „hotovostné vklady“ požičať od navrhovateľa Miroslava Lanfera dokopy 150-tisíc eur. Z toho mu mala 65-tisíc eur vrátiť, zvyšok 85-tisíc eur má predstavovať „bezdôvodné obohatenie“, teda sumu, ktorú si veriteľ nárokuje späť.
Podľa odôvodnenia rozhodcovského súdu veriteľ túto sumu už ako pohľadávku najskôr v marci 2015 „postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávky. Postupník ale nedokázal pohľadávku od odporcu dobrovoľne vymôcť ani v časti. Preto postupník podal žalobu na Rozhodcovský súd Royal Development“.
Fakt, že o pôžičke môže rozhodovať práve neštátny rozhodcovský súd, vyplýva zo zmluvy o pôžičke, ktorú mali M. Lanfer a J. Gendiarová uzatvoriť v polovici júna 2012. A práve pravosť tejto zmluvy je kľúčovou otázkou celého sporu.
J. Gendiarová už niekoľko rokov spoluvlastní firmu Gastro-Apetit, ktorá vlastní a prevádzkuje v obci pri Nitre gastronomické zariadenie. M. Lanfer podniká dlhodobo v autodoprave.
Niekoľko mesiacov pred rozhodnutiami rozhodcovského súdu sa začal iný súdny spor na krajskom súde v Nitre, kde M. Lanfer napadol postup Finančného riaditeľstva. Viac podrobností stránka Otvorenesudy.sk neuvádza. Vo všeobecnosti, väčšinou cez súdy daňovníci riešia podľa hovorkyne daniarov Ivany Skokanovej nespokojnosť s dorubením daní, zväčša DPH. Podľa Otvorenesudy.sk sa posledné pojednávanie v spore uskutočnilo začiatkom vlaňajška.
Spoločný biznis z minulosti
J. Gendiarová mala v minulosti skutočne s M. Lanferom obchodné aktivity. Pomáhala mu s iným biznisom. Z toho podľa nej pochádzajú aj prevody v bankách, na ktoré sa pred súdom M. Lanfer odvoláva. V prvom prípade rozhodcovský súd rozhodol len o uhradení dlhu J. Gendiarovou. V druhom neskoršom rozsudku už uvádza ako subjekt, ktorý má pôžičku uhradiť opäť J. Gendiarovú, a v druhom rade firmu Gastro-Apetit. Podľa navrhovateľa sa nesplatená pôžička použila na kúpu nehnuteľnosti, ktorá teraz patrí firme Gastro-Apetit, čím mala navrhovateľovi aj táto firma spôsobiť škodu.
V tejto súvislosti podáva trestné oznámenie aj samotná firma Gastro-Apetit. Pretože M. Lanfer sa žalobou podanou na rozhodcovskom súde domáhal nielen splatenia sumy 85-tisíc eur s príslušenstvom od J. Gendiarovej, ale „na základe toho istého dôkazu, hoci z iného právneho titulu sa ďalšou žalobou domáhal na tom istom rozhodcovskom súde zaplatenia ďalších 85-tisíc eur aj proti firme Gastro-Apetit.”
Investície
Inak ich spor vidí protistrana. M. Lanfer TREND.sk s otázkami k sporu odkázal na svojho právneho zástupcu. Ten v písomnom stanovisku aj v mene klienta vznik pôžičky opísal ako jednu z činností „skupiny“, ktorá okrem iného lákala „od solventných podnikateľov peniaze s prísľubom rôznych podnikateľských aktivít a prísľubom ich zhodnotenia“.
J. Gendiarová podľa protistrany od M. Lanfera „vylákala“ viac ako 150-tisíc eur ako pôžičku. „Tieto si nechala posielať na svoje osobné účty. Táto skutočnosť je preto nepochybná, nakoľko (našťastie) všetky finančné transakcie prebehli cez bankové účty. Našťastie sa môjmu klientovi podarilo včas precitnúť a zachrániť aspoň časť svojich peňazí, ktorú mu pani Gendiarová – Kozinková vrátila,“ uvádza v stanovisku advokát Peter Bartoš.
Dodáva, že na vznik záväzkového vzťahu pôžičky nestačí uzavretie zmluvy, ale vyžaduje sa aj reálne odovzdanie požičanej veci (peňazí) dlžníkovi. „Môj klient bezpečne preukázal, že k odovzdaniu finančnej čiastky skutočne prišlo a tým, že pani Gendiarová – Kozinková mu aj časť požičaných peňazí vrátila, uznala skutočnosť poskytnutia pôžičky”.
Manželia Kozinkovci ale tvrdia, že dlhy si s M. Lanferom vyrovnali inak a že ich preto oznámenie o rozhodnutí rozhodcovského súdu spred dvoch rokov prekvapilo. Obrátili sa preto urýchlene na normálny súd. No tu nastal spor, či v stanovenej lehote odvolanie stihli alebo nestihli podať na zákonom správne stanovený súd. Tým je totiž pre spotrebiteľské rozhodcovské konanie len Okresný súd Bratislava V. Manželia sa ale obrátili na nitriansky okresný súd.
Dva protichodné rozsudky
Vec sa nakoniec na príslušný bratislavský súd dostala. A to hneď dvakrát, keďže rozhodcovský súd vydal najskôr čiastočné a potom úplne rozhodnutie o splatení pôžičky.
V tejto veci preto padli aj dva rozsudky, protichodné. Oba ale neriešili prioritne samotný spor o existencii pôžičky a otázku technického falšovania podpisu na zmluve. Ale či J. Gendiarová stihla alebo nestihla včas podať správne odvolanie.
Vlani v júni bratislavský okresný súd dal za pravdu veriteľom. „Súd predovšetkým posudzoval a riešil otázku včasnosti podania žaloby na príslušnom súde, vzhľadom na uplatnenú námietku..., že žalobkyňa zmeškala lehotu podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku,“ konštatuje sa v odôvodnení.
Na rovnakom súde iná sudkyňa o pár mesiacov neskôr - v októbri 2017 zas čiastočný rozsudok rozhodcovského súdu zrušila. Odôvodnila to tým, že na základe vykonaných dôkazov, zisteného skutkového stavu a za použitia ustanovení viacerých príslušných zákonov „súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a žalobou napadnutý čiastočný rozhodcovský rozsudok je potrebné zrušiť.“
Polícia sa stiahla
TREND.sk sa obrátil aj na rozhodcovský súd a rozhodcu Miloša Valacha. No otázky k dostatočnosti prevereniu pôžičkového vzťahu ako aj tomu, či bol ku konaniu predložený originál zmluvy, ani po opakovaných pokusoch súd nereagoval.
Rovnaký rozhodca aj rozhodcovský súd sa spomína v prípade rekonštrukcie a vzniku podivných pohľadávok okolo trenčianskeho supermarketu pred dvomi, o ktorom nedávno písal týždenník Plus 7 dní.
Okresná polícia v Nitre začala vlani v októbri aj trestné stíhanie za zločin podvodu v štádiu pokusu, keďže v prípade figuruje podozrivá zmluva o pôžičke. V odôvodnení vyšetrovateľ okrem iného uvádza, že „rozhodcovský súd nedokázal zabezpečiť ani k nahliadnutiu originál zmluvy o pôžičke a jej existencia bola preukázaná iba vzájomne si odporujúcimi svedeckými výpoveďami“.
No po pár mesiacoch stíhanie polícia prerušila. V odôvodnení sa nitrianska prokuratúra stotožnila s postupom polície s tým, že „sa nepodarilo zistiť skutočnosti odôvodňujúce vznesenie obvinenia konkrétnej osobe“.
Zastrašovanie
Druhá strana postup polície vníma odlišne. V stanovisku poskytnutom právnym zástupcom M. Lanfera opisuje, že skupina stojaca za J. Gendiarovou - Kozinkovou „má rôznych členov, ktorí sú podľa názoru klienta schopní lokálne ovplyvňovať aj orgány činné v trestnom konaní na pokračovanie v zastrašovaní svojich obetí za pomoci aj polície. Toto sa stalo aj môjmu klientovi, kde bol vystavený extrémnemu nátlaku zo strany polície, ktorá konala vyslovene účelovo s cieľom pomáhať pani Gendiarovej – Kozinkovej, napríklad rôznymi pokútnymi znaleckými posudkami.“
Len pre doplnenie, Kriminalistický a expertízny ústav PZ sa považuje za najlepší znalecký ústav na Slovensku. Proti jeho posudkom sa de facto už nie je na Slovensku kam odvolať, lebo sa považujú za najvyššiu inštanciu v znaleckom dokazovaní.
V každom prípade otázky, ktoré právnemu zástupcovi P. Bartošovi redakcia zaslala, označil za „irelevantné a vytrhnuté z kontextu” a d dodal, že za medializáciou celého prípadu vidí on a
TREND sa na zastavenie vyšetrovania spýtal aktuálne aj príslušných orgánov. Krajská prokuratúra verdikt podriadených orgánov v stanovisku potvrdila. Dodala ale zároveň, že „rozhodnutie o prerušení trestného stíhania je rozhodnutím dočasnej povahy. V prípade zistenia nových relevantných skutočností, smerujúcich k vykonaniu trestného stíhania proti určitej osobe, bude v trestnom stíhaní ďalej pokračované."
Kto dal falzifikát na súd
Polícia dostala v tomto spore aj podnet na preverenie podozrenia z marenia spravodlivosti. Bratislavská polícia tento podnet odmietla s tým, že „nie je dôvod na začatie trestného stíhania“. Zároveň ale v závere odôvodnenia uvádza, že „je nesporné, že označená zmluva o pôžičke je sfalšovaná, taktiež je nepochybné, že bola predložená vo vyššie spomenutých súdnych konania“.
Podľa kriminálky skutková podstata zločinu marenia spravodlivosti vyžaduje, aby páchateľ predložil v súdnom konaní dôkaz, o ktorom vie, že je sfalšovaný alebo pozmenený. „Z vyššie uvedeného je zrejmé, že predmetnú sfalšovanú zmluvu o pôžičke do súdnych konaní nepredkladal Miroslav Lanfer. Z oboch súdnych spisov je zrejmé, že už od začiatku konania bola predmetná zmluva prezentovaná ako sfalšovaná, taktiež do konaní ani nebola predložená ako pravá.“ To podľa vyšetrovateľa kriminálnej polície v Bratislave „nenapĺňa znaky skutkovej podstaty zločinu marenia spravodlivosti“.
