Experti z tejto inštitúcie tvrdia, že priemerná teplota pre december, január a február bola v Európe o 1,4 stupňa Celzia nad predchádzajúcim zimným rekordom, ktorý bol zaznamenaný v sezóne 2015 až 2016, pričom európska zima bola teplejšia o 3,4 stupňa Celzia než bol regionálny priemer v rokoch 1981 až 2010.
Nezvyčajné teplo viedlo k tomu, že v Nemecku nebolo možné zozbierať úrodu hrozna pre výrobu takzvaného ľadového vína, kým organizátori športových podujatí v Rusku a vo Švédsku si museli dať doviezť sneh.
Vo fínskej metropole Helsinki bola priemerná teplota v januári a vo februári o viac než šesť stupňov Celzia vyššia, než bol priemer v rokoch 1981-2010.
„Táto zima predstavovala svojím spôsobom skutočný extrém a je pravdepodobné, že tento druh úkazov je zvýrazňovaný globálnym otepľovaním,“ uviedol podľa zmieneného britského média riaditeľ C3S Carlo Buontempo.
Vedci očakávajú, že globálne otepľovanie zvýši počet teplotných extrémov, čo sa už aktuálne deje na celom svete. Austrália, ktorú nedávno postihli katastrofálne prírodné požiare, zaznamenala v tejto sezóne svoje historicky druhé najteplejšie leto.
V Antarktíde sa teplota vzduchu dostala po prvý raz vo februári nad 20 stupňov Celzia, čo je takmer o jeden stupeň viac ako tamojší rekord z roku 1982. Rok 2019 bol podľa dostupných záznamov celosvetovo druhý najteplejší pre povrch planéty, uplynulých päť rokov i uplynulá dekáda boli najteplejšími za ostatných 150 rokov.
V roku 2019 dosiahla rekord i teplota svetových oceánov, čo je podľa vedcov dôkazom o „nezvratnom a zrýchľujúcom sa“ otepľovaní planéty.
