Makroekonomické prognózy sa s postupom krízy revidujú k horšiemu. Minulý týždeň zverejnila víziu na tento a budúci rok Európska komisia. Vyhliadky rastu HDP skresala oproti jesennej prognóze v priemere o dva percentné body, a to i v prípade Slovenska.
Hospodárstvo v eurozóne i celej EÚ by v tomto roku malo znížiť výkon o takmer dve percentá. SR by mala zostať výnimočná s miernym rastom. Revíziu prognóz smerom nadol medzitým ohlásili aj ministerstvo financií a Národná banka Slovenska.
Európske krajiny už oznámili aspoň zhruba veľkosti záchranných balíčkov či priority vlády pri ochrane krajín pred krízou. USA už dokonca nemalé peniaze rozdali – tak finančnému sektoru, ako i výrobným odvetviam. Slovenská vláda zatiaľ nad krízou hĺba, zasadá, no neveľmi rozhoduje.
Opatrenia, ktoré dosiaľ predstavila, sú v zásade dvojakého druhu. Buď ide o všeobecne zadefinované úlohy – napríklad projekt podpory hromadne prepustených –, alebo o nesúvisiace projekty, s ktorými sa rátalo tak či tak – ako výstavba diaľnic či dostavba Mochoviec. Prípadne sa vyčkáva na analýzy, čo sa bude diať ďalej.
Recesia kam oko dovidí
K hospodárskemu poklesu v Európe prispejú celé dve tretiny krajín dvadsaťsedmičky, ktoré v tomto roku zaznamenajú recesiu. Ekonomiky štátov s vysokou úverovou expanziou v ostatných rokoch sa prepadnú oveľa hlbšie ako iné. Dramatický pokles HDP sa čaká v pobaltských krajinách, v Írsku a na Islande – od štyroch do desiatich percent. V Lotyšsku kríza prinútila vládu znížiť platy štátnych zamestnancov o 15 percent.
Slovensko tiež zažije silné spomalenie rastu. Napriek tomu má v tomto i budúcom roku dosiahnuť najvýraznejšiu expanziu v EÚ a prevziať žezlo od vlaňajšieho víťaza – Rumunska. Reálny rast HDP na Slovensku by mal v roku 2009 dosiahnuť 2,7 percenta. O rok nato, pri nezmenenej politike, by mala ekonomika rásť o málo rýchlejšie – tempom 3,1 percenta.
Hnací motor tuzemského rozvoja má zostať domáci dopyt, keďže finančná kríza na slovenský bankový systém nemala výraznejší vplyv. Aj podľa centrálnej banky je bankovníctvo zatiaľ v poriadku. Napriek tomu by pokračujúci pokles cien nehnuteľností v developerských projektoch mohol naštrbiť pokoj finančných ústavov, keďže do toho investovali nemálo kapitálu.
Spotrebu domácností na Slovensku má podľa eurokomisie v tomto roku podržať znižujúca sa inflácia, pokračujúci rast miezd, ako i valorizácia dôchodkov. I keď to nezabráni výraznému zmierneniu rastu domáceho dopytu.
Do istej miery ho môže podržať i ohlasovaná verejná spotreba v podobe výdavkov na infraštruktúru a energetiku. Útlm príde vo vonkajšom dopyte: príspevok čistého exportu k rastu HDP bude po období zlepšenia v minulých rokoch v tomto a budúcom roku fakticky nulový.
Minulý týždeň sa európski hospodárski lídri na konferencii magazínu Euromoney vyjadrili, že globálna hospodárska kríza pravdepodobne urýchli reštrukturalizáciu priemyslu v Európe. Má sa tak stať ďalším presunom výroby do krajín s nižšími nákladmi, z čoho by Slovensko mohlo ťažiť. Ak sa nesústredí na iný efekt krízy – vzostup populizmu a nacionalizmu. A ak pri stavebných dielach nepozabudne na priority, ako je vzdelávanie.
Vyššie zadlžovanie
Nižší hospodársky rast a vyššie verejné výdavky sa skombinujú do všeobecného nárastu verejného zadlžovania nad hranicu troch percent HDP, ktorú diktuje pakt stability. V tomto roku limit pravdepodobne prekročí deväť členov eurozóny a štrnásť krajín EÚ.
Najvyššie deficity komisia predpokladá v Spojenom kráľovstve a Írsku – neuveriteľných deväť až trinásť percent HDP v tomto i budúcom roku. Mnohým štátom takto vyletí verejný dlh nad 60 percent HDP, čo bude porušenie ďalšieho pravidla paktu stability. Naopak, rozpočtové prebytky sa očakávajú v Luxembursku, vo Fínsku a v Bulharsku.
Deficit verejných financií na Slovensku by sa mal zvýšiť na 2,8 percenta HDP v tomto roku a nadlimitných 3,6 percenta v roku 2010. Oproti posledným, oficiálnym plánom ministerstva financií (2,1, respektíve 1,6 percenta HDP) je to podstatné zhoršenie. Komisia v prognóze berie do úvahy nižšie verejné príjmy pre pomalší hospodársky rast, ako i vyššie výdavky na takzvané sociálne opatrenia – napríklad príspevky za narodenie dieťaťa či skoršie zvyšovanie dôchodkov.
Cyklicky očistené a štrukturálne saldá verejných financií SR na tom budú ešte horšie – mali by sa pohybovať blízko štyroch percent HDP v tomto i budúcom roku. Vyššie deficity spôsobia, že hrubý dlh verejnej správy v pomere k HDP sa prvý raz po siedmich rokoch na Slovensku zvýši, i keď nie dramaticky.
V tomto roku by sa mal vyšplhať na tridsať a v budúcom na takmer 32 percent HDP. Čo bude stále jedna z nižších hodnôt v rámci EÚ. Hovorca rezortu financií Miroslav Šmál potvrdzuje, že plán na vyrovnaný rozpočet sa pre krízu posúva na rok 2012. Je to už druhý odsun od nástupu súčasnej vlády. Hovorca tiež dodáva, že podobu tohtoročného rozpočtu po prehodnotení aktuálnych vplyvov predstaví ministerstvo vo februári.
Čas na analýzy
Na deficit rozpočtu a rast zadlženia budú vplývať i samotné protikrízové opatrenia. Ich počet postupne narástol na 38 – viac než v krajinách, ktoré sú reálne v recesii. Pôvodných 27 bodov vláda v decembri doplnila a bude sa pokračovať ďalej. Možno už po prvom zasadnutí novovymyslenej Rady pre hospodársku krízu.
V balíku zatiaľ chýbajú výraznejšie daňové stimuly. Premiér Robert Fico návrh opozície na zníženie daní z príjmov a volanie podnikateľov po skresaní odvodov odmietol, použijúc rétoriku o sabotáži. No výdavky tak či tak porastú a príjmy klesnú. Základný rámec – koľko budú schválené opatrenia tento rok stáť – sa stále vypracúva.
Rezort financií má analýzu výdavkov predložiť do konca marca. A do konca apríla by malo byť známe, či si časť podnikov na Slovensku bude užívať aj nižšiu daň z pridanej hodnoty. To je totiž ďalšie z opatrení, ktoré do balíka pribudlo v polovici decembra. Za sabotáž ho vláda nepovažuje.
Ďalšia z analýz je už hotová a zhŕňa využívanie eurofondov za vlaňajšok i plány na rok 2009. No v oblasti konkrétnejších protikrízových opatrení sa zmohla len na skopírovanie všeobecných plánov Európskej komisie. Vlastná tvorivosť žiadna, podľa rezortu pre krátkosť času. Materiál sa predkladal vláde už začiatkom decembra, teda zhruba mesiac po schválení prvého krízového balíčka. Iné rezorty majú čas do marca či do apríla.
Časť navrhovaných opatrení navyše nesúvisí priamo s finančnou krízou. Vytvorenie jednotných kontaktných stredísk pre podnikateľov je dobrá myšlienka v akomkoľvek čase. A, naopak, plány dobudovať infraštruktúru či dostavať Mochovce sú dlhodobé projekty.
Na otázku, čo majú spoločné s krízou, odpovedá hovorca ministerstva hospodárstva Branislav Zvara, že ide o pilier slovenskej energetiky. A dostatok energie znamená udržanie zamestnanosti a tvorbu nových pracovných miest.
Ďalšia kuriozita medzi liekmi na krízu na zozname rezortu hospodárstva je podpora aplikovaného výskumu. V tejto oblasti bolo Slovensko dosiaľ na chvoste EÚ. Neexistuje dôvod, prečo by sa táto pozícia mala počas krízy zvrtnúť. Navyše, aplikovaný výskum sa môže reálne prejaviť skôr v dlhodobom horizonte, pričom premiér volá po okamžitých opatreniach.
Nárast nezamestnanosti
Nezamestnanosť na Slovensku má pre krízu v tomto roku vzrásť o takmer jeden percentný bod na 10,6 percenta. Ľudí bez práce tak bude o dvadsať- až tridsaťtisíc viac. V budúcom roku by rast nezamestnanosti mal ustať a jej priemerná úroveň dosiahnuť 10,5 percenta. Vyššia nezamestnanosť je len v Španielsku. Tam má do budúceho roku narásť na takmer devätnásť percent.
Rast nezamestnanosti povedie na jednej strane k nižším príjmom z daní a odvodov, na druhej strane zvýši výdavky. Nielen pre vyplácané podpory, ale i pre deklarované opatrenia na uľahčenie uplatnenia hromadne prepusteným zamestnancom. Časť peňazí chce vláda získať z európskeho Fondu prispôsobenia sa globalizácii.
Ešte nie je jasné ako. Fond s rozpočtom pol miliardy eur si pred vyše dvoma rokmi vymyslelo Francúzsko a do vlaňajška o pomoc z neho žiadalo len pár francúzskych firiem. Komisia momentálne prehodnocuje jeho rozpočet i spôsoby jeho využitia práve na uľahčenie dosahov krízy.
Jeden z mála potešiteľných faktorov nastávajúcich dvoch rokov bude relatívne nízka inflácia. Podľa komisie má rast cien, meraný harmonizovaným indexom, na Slovensku klesnúť v tomto roku pod tri percentá a v budúcom stúpnuť mierne na tri a pol – pre vyššie náklady na energie a služby. Na Slovensku by tak ceny mali rásť najrýchlejšie zo všetkých členov eurozóny.
V euroklube budú ceny rásť oveľa pomalšie. No strašiak deflácie by mal západnú Európu obísť. Podľa komisie sa spomaľovanie rastu cien v eurozóne zastaví v treťom štvrťroku na polovici percenta a potom začne znova rásť k inflačnému cieľu Európskej centrálnej banky – dvom percentám.
Dobiehanie neustane
Dobrá správa: Všeobecné skresanie prognóz hospodárskeho rastu neznamená automaticky stop slovenského dobiehania Západu. Pri reálnej konvergencii záleží na rozdiele medzi rýchlosťou rastu bohatších a chudobnejších. Výraznejšie prehĺbenie prognóz recesie na západe kontinentu tak spôsobí, že slovenské tempo bude stále o vyše 4,5 percentného bodu rýchlejšie.
Slovensko má v budúcom roku v parite kúpnej sily na obyvateľa dosiahnuť zhruba tri štvrtiny hospodárskej výkonnosti priemeru EÚ. V tomto roku by malo predbehnúť Portugalsko, na rok pravdepodobne i Maltu.
Foto - Profimedia.cz
