Osud plynovodu je dôkazom toho, aké ťažké je pre Európsku úniu v čase ukrajinskej krízy dohodnúť jednotnú energetickú politiku voči Moskve. Zatiaľ čo úradníci EÚ volajú po odstránení závislosti na ruskom plyne, súkromné ​​a štátne energetické firmy s podporou politikov presadzujú projekty, ktorých cieľom je kúpiť ruského plynu naopak ešte viac.

Rakúska spoločnosť ÖMV sa minulý týždeň s ruským štátnym monopolom Gazprom dohodla, že plynovod South Stream skončí v rakúskom energetickom uzle Baumgarten. Viedeň tak zvíťazila v súboji s Talianskom, ktoré chcelo, aby ústie plynovodu skončilo tam. Dohoda s Rakúskom taktiež uspokojila niektoré firmy v Nemecku, pretože ruský plyn budú mať bližšie po ruke.

To všetko ukazuje, aká náročná je plynová diplomacia. Európske krajiny majú stále vlastné, protichodné záujmy, ktoré sa pod spoločný prápor EÚ nezmestia. Načasovanie rusko-rakúskej dohody do doby vyhlásenia protiruských sankcií za postup Moskvy na Ukrajine môže byť len ťažko vo väčšom rozpore s oficiálnou politikou Únie.

Európska komisia pozastavila schvaľovací proces projektu South Stream, keď Rusko v marci anektovalo Krym. Snažila sa tak zastaviť ruské operácie na Ukrajine, ktoré západ označuje za intervenciu. Brusel tvrdí, že South Stream nie je v súlade s vlastníckymi pravidlami únie. Rakúsko a Rusko ale tieto výhrady obišli vyhlásením, že ich zmluva vychádza z bilaterálnej dohody, nie z pravidiel EÚ.

Hlavným zmyslom plynovodu South Stream, podobne ako severného plynovodu Nord Stream, je obísť územie Ukrajiny. To by umožnilo, že prípadné spory Moskvy s Kyjevom by neovplyvnili prísun ruského plynu do Európy, ktorá je doteraz závislá na ukrajinských plynovodoch.

"Ak prijmeme South Stream, potom Európa upletie šibenicu, na ktorej Rusko obesí Ukrajinu," usudzuje Frank Umbach z Európskeho strediska pre bezpečnosť energetických zdrojov v Londýne.

Zdroje Gazpromu oznámili, že ich počas apríla Rakúsko oslovilo so svojím návrhom a dohoda bola dojednaná veľmi rýchlo. Plyn by mal začať prúdiť v novom plynovode do roku 2017.

Zmluva ÖMV s Gazpromom je prejavom snahy Ruska o rokovaniach o bilaterálnych dohodách a o bojkot Európskej komisie. Tá chce vypracovať jednotný front pri zabezpečovaní energetických dodávok. Napriek snahe EÚ minulý mesiac South Stream podporilo aj Bulharsko, ktoré je výrazne závislé na ruskom plyne. Európska komisia pritom členské štáty vyzýva, aby neuzatvárali dohody s Gazpromom bez jej súhlasu.

Menšie štáty Bulharsko a Rakúsko potichu podporuje Nemecko, ktoré Moskvu považuje za spoľahlivého dodávateľa plynu a v Rusku výdatne investuje. Nemecko je zďaleka najväčší európsky zákazník Gazpromu, každoročne Rusku za plyn platí 15 miliárd dolárov. Plynovod Nord Stream začal svoju činnosť v roku 2011 vďaka mohutnému lobovaniu bývalého nemeckého kancelára Gerharda Schrödera.

Plynovod South Stream bude dlhý 2500 kilometrov a z Ruska bude smerovať cez Čierne more do Bulharska a ďalej cez Srbsko a Maďarsko do Rakúska. Partnerom plynovodu je obria nemecká chemická skupina BASF.