Na plyne by sa dalo ušetriť, ak by sa nezmyselne nevyužíval na výrobu elektriny, hovorí Janíček

Trh s energiami je v súčasnosti chorý a liečenie je nutné začať s cenami plynu, ktoré musíme zastropovať, uviedol pred niekoľkými dňami minister hospodárstva Karel Hirman v jednom z rozhovorov.

O tom, či je zastropovanie cien pre firmy naozaj liečivé, aký má na nás vplyv zastavenie rozmachu využívania jadra aj to, čo je výhodou jadrových elektrární nám rozprával riaditeľ Ústavu elektroenergetiky a aplikovanej elektrotechniky František Janíček.

Vojna na Ukrajine problémy iba znásobila

Riaditeľ Ústavu elektroenergetiky kroky vlády, v prípade zastropovania cien energií, kvituje a považuje za správne rozhodnutie.

Zároveň však poukazuje aj na nejasnosti, ktoré so spomínaným opatrením súvisia.

Kritizuje, že nie sú známe mechanizmy a postupy, na základe ktorých boli ceny stanovené. Podľa Janíčka tak chýba akési obchodné zdôvodnenie výšky zastropovaných cien.

„Toto nie je výhrada voči slovenskej vláde. Rovnaké otázky riešia aj iné krajiny a nakoniec, ani EÚ nemá úplne jasno v tom, čo urobiť,“ dopĺňa.

Podľa jeho slov sa všetky krajiny Európskej únie, najmä so spotrebou plynu, postupne a dlhodobo dostávali do problémov. Vojna na Ukrajine ich iba znásobila.

Výroba elektriny závislá na plyne

Janíček za jednu z hlavných príčin problémov považuje aj nezmyselný odklon Nemecka od využívania jadrových elektrární.

Náhrada výroby elektriny sa začala zabezpečovať spaľovaním plynu, čo spôsobilo, že jeho spotreba enormne stúpla.

„V roku 1990 v Nemecku výroba elektriny z jadrovej energie tvorila 30 percent celkovej výroby elektriny. Tá sa postupne nahrádzala plynovými elektrárňami. Preto dnes Nemecko z celkovej spotreby zemného plynu potrebuje 35 percent jeho ročnej spotreby iba na výrobu elektriny,“ objasňuje Janíček, podľa ktorého začal odklon od jadra v Rakúsku.

Stalo sa tak v čase, keď už hotová elektráreň v Zwentendorfe nebola spustená a vedľa nej bola postavená elektráreň na fosílne palivo. Podľa riaditeľa Ústavu elektroenergetiky podobne odstavili svoje jadrové elektrárne aj v Taliansku.

„Celkovo sa zastavil rozmach využívania jadra,“ skonštatoval Janíček, ktorý pripomenul, že na výrobu jednej megawatthodiny elektrickej energie je potrebné spáliť 2 megawatthodiny zemného plynu.