Dekarbonizácia a elektrifikácia priemyslu vytvorí tlak na rast cien, pričom môže ohroziť konkurencieschopnosť EÚ vo svete. Plynu máme v Európe dostatok, no jeho cena je napriek poklesu šesťnásobne vyššia než na trhoch v USA. Tieto informácie odzneli na konferencii „Free Market Road Show 2023: Energetická kríza – čo nás čaká v najbližších rokoch?“, ktorú organizoval Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) v spolupráci s rakúskym Austrian Economics Center.
„Keď na príklade Nemecka nahradíte funkčnú jadrovú elektráreň novými obnoviteľnými zdrojmi, to znamená, že všetky tie miliardy ste nemohli investovať do produktívnej činnosti, lebo len vyrábate elektrinu. Toto je niečo, čo bude zase brániť Európe v konkurencieschopnosti vo svete,“ uviedol analytik INESS Radovan Ďurana. Komentoval, že síce cena plynu v Európe klesla, stále je šesťkrát drahšia ako na amerických trhoch. Dodal, že ak energia je tou „krvou“, ktorá zabezpečuje chod a produkciu, Európa ju má drahšiu ako zvyšok sveta, čím si komplikuje svoju konkurencieschopnosť.
Postupná diverzifikácia
Člen predstavenstva Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) Peter Kučera povedal, že s energetickou krízou sa vyrovnali uzatvorením diverzifikačných kontraktov. Do vypuknutia vojny na Ukrajine mali uzatvorený len jeden zdrojový kontrakt s ruským Gazpromom, pričom mali záujem si poistiť dodávky aj z iných zdrojov. „Podarilo sa nám uzatvoriť diverzifikačné kontrakty so spoločnosťami BP, RWE, Exxon Mobil, Shell či ENI. Dnes môžeme povedať, že sme na 70 percent diverzifikovaní z ruského kontraktu,“ spresnil Kučera.
Plyn z ruského kontraktu však podľa Kučeru zatiaľ stále dostávame, čo je dôvodom, prečo diverzifikácia nie je 100-percentná. Na trhu s plynom je však podľa neho netypická situácia. „Naplnenosť zásobníkov v Európe je na obrovských číslach, v Európe okolo 55 percent, na Slovensku okolo 60 percent, čo môže byť zároveň signálom, že neistota na trhu pretrváva,“ uviedol Kučera. Dodal, že táto situácia naznačuje, že ostatní dodávatelia kalkujú s tým, že by problém s dodávkami plynu mohol v budúcnosti nastať.
Slovensko na rázcestí
Riaditeľ Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy (SEPS) Peter Dovhun uviedol, že SEPS umožnil v minulom roku pripojenie jednej gigawatthodiny obnoviteľných zdrojov, no regulácia a pomalá výstavba ich nábeh brzdí. Ak sa však hovorí o percentách obnoviteľných zdrojov energie (OZE), je podľa neho potrebné vnímať, že ide o celý energetický mix aj mimo elektriny, pričom výrobky z fosílnych palív sú len ťažko nahraditeľné. Upresnil, že v poľnohospodárstve ich potrebujeme na výrobu hnojív na potraviny, v doprave na pohonné látky, v stavebníctve na výrobu cementu a asfaltu či v zdravotníctve na rôzne výrobky z plastu.
Dovhun poznamenal, že Slovensko bude v budúcnosti stáť pred dvoma možnosťami, ako zabezpečiť stabilitu energetickej siete. Prvou bude nasledovanie nemeckého modelu, teda vytvorenie základu z OZE, napríklad veternými elektrárňami, a počas energetických špičiek ju dopĺňať stabilnými zdrojmi energie. Druhý model by bol založený na stabilných zdrojoch, pričom ich objem by bol doplnený obnoviteľnými zdrojmi. Na prvý model však treba veľké úložiská elektriny, ktoré by cenu elektriny výrazne predražili.
Ropný mix Slovnaftu
Riaditeľ komunikačného oddelenia spoločnosti Slovnaft Anton Molnár uviedol, že sankcie EÚ sa vzťahujú na ruskú ropu a produkty dovezené z Ruska, nie však na produkty vyrobené z ruskej ropy mimo EÚ. Výrobky z Turecka či z Arabského polostrova tak končia na európskom trhu bez obmedzení, čím ruské sankcie obchádzajú. Slovnaft sa však podľa Molnára snaží nahrádzať ruskú ropu ropou z celého sveta a vytvoriť si nový ropný mix. Od marca tohto roku napríklad do bratislavskej rafinérie prúdi ľahká ropa z Azerbajdžanu.
Ďalšie dôležité správy
