Kým Slovensko žije predajom dominantnej plynárenskej spoločnosti SPP, Európa sleduje novú alternatívu k ruskému plynu. Zásoby bridlicového plynu u našich severných susedov, v Poľsku, by totiž mohli predstavovať nielen významný faktor pre rast ekonomiky tejto krajiny, ale aj čiastočnú odpoveď na zvyšovanie energetickej bezpečnosti regiónu. Poľské ložiská by sa za určitých okolností mohli stať aj doplnkovou alternatívou pre Slovensko. No hoci Poľsko plánuje spustenie ťažby v rokoch 2014 – 2015, je otázne, či sa na Slovensko bridlicový plyn v dohľadnej budúcnosti aj reálne dostane.
Bridlicové bohatstvo
Ošiaľ s názvom bridlicový plyn na jar tohto roku mierne vychladol, najmä na základe zreálnenia odhadov zásob v Poľsku. No pre Európu môže tento nový zdroj plynu stále predstavovať potenciálny alternatívny, prípadne aspoň významný doplnkový zdroj k ruskému plynu. Americká Energetická informačná agentúra (U.S. EIA) odhaduje, že v ložiskách na starom kontinente vrátane Veľkej Británie by sa mohlo nachádzať 75 biliónov kubických metrov plynu. Toto množstvo by dokázalo pokryť spotrebu Európy na najbližších takmer štyridsať rokov.
Hoci toto číslo znie veľmi optimisticky, využitie bridlicového plynu v plnom rozsahu bude musieť prejsť ešte dlhým vývojom. Prechodné moratóriá voči hydraulickému štiepeniu, metóde ťažby, ale aj prieskumu ložísk bridlicového plynu prijali napríklad v Holandsku, Bulharsku či vo Francúzsku. A hoci sa konzultačné spoločnosti rozchádzajú v horizonte spustenia ťažby bridlicového plynu v Európe, Poľsko väčšina z nich vníma ako najperspektívnejšiu krajinu EÚ v tejto oblasti. Dôvodom je najmä oficiálna vládna politika k tejto téme. Tá sa prejavuje napríklad aj prostredníctvom štátnych spoločností, keď aj najväčší distribútor a dodávateľ plynu, štátny PGNiG, spolu s ďalšími štyrmi štátnymi a distribučnými spoločnosťami v júli tohto rokuznámili investíciu vo výške 515 mil. USD do prieskumných prác.
Aj samotné Poľsko a jeho zásoby bridlicového plynu zažili tento rok poriadne schladenie ambícií a vízií o novom Nórsku v strede Európy. Pôvodné minuloročné odhady americkej Energy Information Administration hovorili o 5,2 bilióna kubických metrov plynu v poľských bridlicových ložiskách, čo by napríklad dokázalo zabezpečiť domácu potrebu v Poľsku až na tri storočia. Tohtoročné odhady varšavského Geologického inštitútu už síce hovorili o „iba“ 786 miliardách kubických metrov plynu, aj to by však mohlo predstavovať zaujímavý alternatívny zdroj aj pre okolité krajiny, navyše priamo na území Európskej únie.
Slovensko (zatiaľ) mimo
Samotné Poľsko odhaduje, že už koncom tohto roka by sa mohla spustiť výstavba prvých ťažobných veží. Podľa Rafaela Milanda, riaditeľa oddelenia geologických licencií na poľskom ministerstve životného prostredia, by ich koncom roku 2017 mohli mať v prevádzke 248. Aj Slovensko je v hľadáčiku prieskumných aktivít poľských spoločností. Okrem iných avizuje prieskumné práce na východnom Slovensku na svojom webe aj poľská spoločnosť Aurelian Oil&Gas, ktorej významným akcionárom je známy poľský magnát Jan Kulczyk.
Geologické presahy predpokladaných poľských ložísk na Slovensko si však vyžadujú prieskum aj na našom území. No už dnes je jasné, že ani v prípade reálneho výskytu bridlicového plynu u nás sa nedá očakávať, že by išlo o zásoby tvoriace reálnu alternatívu k dovozu ruského plynu. Aj preto zostáva pre Slovensko v rámci bridlicového nadšenia najreálnejšia alternatíva dovoz tohto plynu z Poľska.
Z tohto hľadiska je pozitívne, že sa postupne rozbiehajú práce na takzvanom severojužnom prepojení plynárenských sústav. To by malo podľa Bruselu vytvoriť novú tranzitnú trasu z Poľska cez územie Slovenska do Maďarska. Tento rok v apríli slovenský prepravca zemného plynu, spoločnosť Eustream, spustil práce na predbežnej štúdii realizovateľnosti poľsko-slovenskej časti tohto projektu zaradeného do európskych projektov TEN-E. A takisto na jar odštartoval dokonca už práce na slovensko-maďarskej časti tohto projektu, ktorá by mohla byť spustená do prevádzky začiatkom roka 2015.
Poľská spotreba
Veľké otázniky súvisiace s poľským bridlicovým plynom sa týkajú jeho ťažby a dopravy do miesta spotreby. Ložiská v Poľsku sa vo veľkej miere nachádzajú v odľahlejších lokalitách bez potrebnej infraštruktúry na prepravu vyťaženého plynu do miest spotreby. Výstavba infraštruktúry, ktorou by sa dostali k svojim koncovým odberateľom, by stála nemalé prostriedky, ktoré by mohli predražiť jeho ťažbu a ekonomicky znemožniť jeho umiestnenie na trhu.
To, či sa aj na Slovensko reálne dostane poľský bridlicový plyn, však nebude závisieť iba od infraštruktúry či ekonomiky ťažby. Do značnej miery môže jeho prípadný export na Slovensko ovplyvniť domáca spotreba v Poľsku, ktoré je pri výrobe elektriny dominantne závislé od výroby z uhlia.
V súčasnosti sa takto vyrába približne 90 percent poľskej energie, čo z neho robí jednu z najviac od uhlia závislých krajín EÚ. Sprísňujúca sa európska legislatíva na ochranu ovzdušia, napríklad povinný nákup emisných kvót, bude tlačiť na prechod na ekologickejšie palivá, teda aj plyn. Navyše, spomínané vysoké náklady na výstavbu plynárenskej infraštruktúry od ťažobných miest v Poľsku sa dajú eliminovať najmä lokálnou spotrebou plynu. Možno aj preto plánujú poľské energetické spoločnosti výstavbu približne 4 000 MW inštalovaného výkonu paroplynových cyklov v krajine v priebehu najbližších ôsmich rokov. Takýto inštalovaný výkon by spotreboval ročne približne päť miliárd kubických metrov plynu.
Alternatíva spotreby poľského bridlicového plynu v mieste spotreby sa javí ako veľmi zaujímavá aj z iného hľadiska. Náš severný sused je, podobne ako ďalšie krajiny v Európe, v čoraz väčšej miere vystavený výkyvom v prenosovej sústave, spôsobeným veternými parkami v nemeckom Severnom mori. Pri avizovanom nahradení odstavovaných jadrových elektrární v Nemecku aj týmito zdrojmi by výstavba paroplynových elektrární Poľsku pomohla riešiť aj túto otázku.
Najväčším otáznikom reálneho využitia bridlicového plynu v našom regióne však zostanú otázniky súvisiace s environmentálnymi rizikami ťažby. V EÚ, kde sa každý rok sprísňujú environmentálne kritériá aj nad rámec napríklad v USA bežných štandardov, môže byť napokon zásadným problémom získanie povolení na ťažbu. A to aj napriek tomu, že súčasné moderné ťažobné technológie dokážu toto riziko eliminovať na minimálnu mieru.
Autor je predseda správnej rady Inštitútu pre energetickú bezpečnosť.
Článok vyšiel v prílohe TREND +Energetika, ktorá je prílohou aktuálneho vydania TRENDU 19/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Partner projektu
Ilustračné foto - Profimedia.cz
