Slovensko bude čeliť výzvam, ktoré budú tlačiť na rast výdavkov štátu. Dlhodobá udržateľnosť verejných financií, ktorá je najhoršia v EÚ, však ich ďalšie zvyšovanie limituje. Namiesto plošného rastu výdavkov je preto potrebné sústrediť sa na zopár priorít. Upozornili na to analytici Útvaru hodnoty za peniaze ministerstva financií v aktuálnej revízii verejných výdavkov SR.
Smerovanie zdrojov
Dokument porovnáva výdavky Slovenska v rokoch 2011 až 2020 vzhľadom k veľkosti ekonomiky s krajinami s najvyššou kvalitou života, s najviac sa zlepšujúcou kvalitou života a tými, s ktorými spoločne vstupovalo do EÚ. Cieľom je určiť oblasti, na ktoré by sa rozpočtové prostriedky mali sústrediť najviac. „Zdroje by mali smerovať najmä do oblastí s najvyšším prínosom, ktoré budú v dlhodobom horizonte zvyšovať ekonomický rast a zároveň zlepšovať kvalitu života obyvateľov,“ podčiarkli analytici.
Z ich štúdie vyplýva, že slovenské verejné výdavky sú nižšie ako v krajinách s najvyššou kvalitou života, no porovnateľné s krajinami, ktoré so Slovenskom vstupovali do EÚ. Najväčšiu časť tvoria výdavky súvisiace so starobou (7,7 percenta HDP), sociálnou ochranou (7,1 percenta HDP) a zdravím (5,5 percneta HDP). Až 82 percent všetkých zdrojov je vynaložených na sedem najväčších oblastí, kam okrem spomenutých patrí ešte vzdelávanie, doprava, riadenie štátu a verejný poriadok.
Nedostatky vo viacerých oblastiach
Oproti krajinám s najvyššou kvalitou života a najviac sa zlepšujúcimi krajinami vynakladá Slovensko podľa ÚHP výrazne menej verejných prostriedkov na vzdelávanie, trh práce, hospodárstvo či na výskum a vývoj. Naopak, viac zdrojov smeruje na starobu, dopravu a verejný poriadok.
Vo väčšine merateľných výsledkov Slovensko podľa analytikov zaostáva voči krajinám s najvyššou kvalitou života aj tým, ktoré sa v nej najviac zlepšili. Najhoršia je situácia vo verejnom poriadku, výskume a vývoji a v zdravotníctve.
Na základe týchto porovnaní by Slovensko podľa ÚHP malo viac investovať predovšetkým do vzdelávania a výskumu a vývoja. „Nielenže zaostávame vo výške zdrojov, v oboch oblastiach máme veľké rezervy aj v dosahovaných výsledkoch. Ide pritom o možné motory ekonomického rastu,“ zdôraznili analytici.
Súčasné najvyššie výdavky
Náklady na zdravotníctvo v súčasnosti podľa nich približne zodpovedajú bohatstvu SR, po zohľadnení demografie sú dokonca vyššie ako v podobne bohatých krajinách. V budúcnosti sa však dá očakávať nárast výdavkov na personál, prípadne na nové, inovatívne lieky či posilnenú primárnu starostlivosť, upozornili. Vzhľadom na slabé výsledky slovenského zdravotníctva však bude podľa nich dôležité sústrediť sa na efektívnosť výdavkov v tejto oblasti.
„Výdavky súvisiace so starobou, sociálnou ochranou, verejným poriadkom a dopravou sa javia ako dostatočné. Prostriedky na sociálnu oblasť sa po zohľadnení vekovej štruktúry javili ako primerané a Slovensko s nimi dosahovalo nadpriemerné výsledky,“ priblížili ekonómovia.
Výdavky na verejný poriadok sú podľa nich porovnateľné s okolitými krajinami, ale výrazne vyššie ako v najvyspelejších štátoch. S rastom bohatstva by mali ako podiel na ekonomike postupne klesať. „Investície v doprave sa javia ako vysoké, po dobudovaní veľkých dopravných projektov by však mohli klesnúť a vytvoriť tak priestor pre vyššie investície aj v iných oblastiach,“ dodali analytici ÚHP.
Ďalšie dôležité správy
