S dlhmi si Slováci vedia poradiť, mnohí sa im doteraz vyhli. Pociťujú zároveň vplyv pandémie a zvyšovanie cien. Tretina obyvateľov deklaruje, že je zadlžená, ale svoje finančné záväzky dokáže riadne splácať.
Osobným bankrotom prechádzajú väčšinou ľudia s nízkymi príjmami a nedostatočnou finančnou gramotnosťou. Ukazujú to údaje prieskumu Názory obyvateľov SR na tému dlhy a oddlženie, ktorý pre Asociáciu inkasných spoločností realizovala agentúra AKO.
Existujúce dlhy väčšinou nie sú problém
Objem dlhov aj počet ľudí s pôžičkami na Slovensku dlhodobo medziročne rastie. Slováci k svojim finančným záväzkom pristupujú však zodpovedne. Viac ako tretina ľudí uviedla, že dlhy nikdy nemala a má usporiadané financie.
Rovnako veľká skupina respondentov síce dlhy má, ale dokáže ich splácať. Takmer 24 % opýtaných dlhy v minulosti malo a dokázalo ich vyriešiť. „
Život na dlh nebol pred rokom 1989 typický a staršia generácia s ním má menej skúseností. V jej kontraste sú mladšie ročníky, ktoré ponuky finančných produktov využívajú aj s ich odvrátenou stránkou. Za pozitívne považujem, že tí najmladší nemajú zatiaľ so splácaním výrazné problémy," povedal prezident Asociácie slovenských inkasných spoločností Martin Musil.
Bankrot ako posledné riešenie
Extrémom z možných riešení dlhovej situácie je osobný bankrot. Z prieskumu vyplynulo, že aktuálne ním prechádza 1,3 % opýtaných. Častejšie sú to muži vo veku 34 – 49 rokov.
„Dôvodom nesplácania úverov je slabá finančná gramotnosť a z dôvodu nízkeho príjmu nedostatočný priestor na vytvorenie finančnej rezervy. Aj keď sa finančnej gramotnosti v posledných rokoch venuje čoraz viac pozornosti, stále je to nedostatočná úroveň. Treba ju upriamiť cielene práve na nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. Pri nich je riziko vzniku dlhovej špirály a neradostných životných príbehov najvyššie," vysvetlil Musil.
Okrem oddlženia osôb s nízkym príjmom dochádza aj k oddlženiu osôb s príjmom vyšším ako priemerná mzda. Benevolentné podmienky na osobný bankrot potom môžu viesť k zneužívaniu dlžníkmi s nadštandardným príjmom, ktorí sa chcú vyhnúť úhrade svojich dlhov.
Odpúšťať dlhy treba cielene
Podľa zistení splácanie dlhov nezvláda malá časť populácie. Najohrozenejšou skupinou sú ľudia so základným vzdelaním či ukončeným stredoškolským vzdelaním bez maturity a ľudia s príjmom do 300 eur mesačne. Približne 19 % respondentov tejto skupiny dokáže splácať riadne dlhy, osem percent prešlo a zároveň prechádza osobným bankrotom.
„Prieskum jednoznačne ukázal, že reálnym problémom s dlhmi čelí len malá časť populácie a významná väčšina Slovákov je, čo sa týka financií, zodpovedná. Z tohto dôvodu akékoľvek plošné opatrenia na odpúšťanie dlhov sú skutočne nerozumné, keďže zodpovedná väčšina populácie bude splácať záväzky tých nezodpovedných. Opatrenia je nevyhnutné cieliť len na najslabšiu a najzraniteľnejšiu časť obyvateľstva," dodal Musil.
