Milton Friedman, legenda liberálnej ekonómie a držiteľ Nobelovej ceny, bol jedným z najslávnejších propagátorov voľného trhu. Veľa jeho ideí nás sprevádza dodnes, aj keď to možno nie je zrejmé. Platenie odvodov štátu priamo zamestnávateľom pri vyplácaní mzdy, aby bol ich výber čo najefektívnejší? To je Friedmanov nápad. V ceste za slobodou pokračuje aj jeho vnuk Patri Friedman, aj keď nie zrovna v rovnakom odvetví.
Jeho Seasteading Institute sa zaoberá možnosťami ako vytvoriť udržateľné ľudské osídlenie priamo v oceánoch a údajne rokuje hneď s viacerými krajinami o možnostiach života v ich vodách. Prípadne by mohli vytvoriť úplne vlastné nezávislé spoločenstvá – idea lode s 50-tisíc stálymi obyvateľmi na to dáva priestor. Jej názov? Freedom.
Zdroj: SITA / AP
Nie vždy musí byť vynález nový, jedinečný a revolučný na to, aby zmenil životy miliónov ľudí k lepšiemu. Magazín BBC ponúka jeden z príkladov: indický vynálezca Arunačalam Muruganantham hľadal spôsob ako sprístupniť ženám hygienické potreby, ktoré aj vďaka masívnym reklamám vo vyspelejšom svete považujeme za dostupné. Výsledkom je prístroj, ktorým je možné ich vyrábať lokálne – takže dajú prácu desiatkam žien – z miestnych surovín a za zlomok ceny značkových produktov.
Človek by čakal, že najväčší rizikový investor do robotiky bude existovať pod hlavičkou Googlu, Amazonu či inej vizionárskej firmy. Magazín Quartz však ponúka rozhovor s Dimitrijom Griškinom, ktorý založil fond zameraný výlučne na robotiku.
Tento miliardár zbohatol na ruskom poštovom serveri Mail.ru a jeho pohľad je veľmi zaujímavý: upozorňuje, že robotmi sme obklopení už teraz, akurát ich tak nevoláme. Hovoríme im bankomaty či GPS – pretože už majú svoju konkrétnu užitočnú úlohu. A to je podľa neho podstatou robotiky.
Zdroj: SITA / AP
Behaviorálna ekonómia sa stala veľkým fenoménom pred zhruba desiatimi rokmi. Z výskumov profitujú bestsellery Stevena Levitta či Malcolma Gladwella. Vo Veľkej Británii založila vláda špeciálny tím, ktorý sa zaoberá využívaním behaviorálnych výskumov pri navrhovaní nových zákonov či pravidiel v komunikácii s občanom.
Ekonóm Chris House sa v podnetnom článku pýta, či sa behaviorálna ekonómia už nevyčerpala, keďže nových zásadných objavov je málo. Na rozdiel od väčšiny internetu je veľmi plodná aj diskusia pod samotným článkom.
XKCD je roky fungujúci internetový komiks, v ktorom sa o rôznych oblastiach vedy bavia tie najjednoduchšie nakreslené postavičky. Jeho autor pôvodne pracoval v NASA a doteraz ho baví riešiť najrôznejšie vedecké otázky.
Pred pár rokmi sa pustil do zodpovedávania tých najvšetečnejších otázok absolútne osobitým štýlom. A jeho vážne vedecké odpovede na absurdné otázky zaujali aj vydavateľov, takže na jeseň tohto roka vyjdú knižne.
Kto však má chuť dozvedieť sa, či by radar dokázal zastaviť auto len silou rádiových vĺn (a čo by sa pri tom stalo vodičovi), čo by vzniklo, ak by sme všetok čaj sveta vysypali do Veľkých amerických jazier či koľko miesta by zabrali dáta Googlu, ak by sa vyrazili na dierne štítky, hor sa do čítania už teraz. Ku všetkým faktom – aj tým najšialenejším – sú zároveň uvedené zdroje dát. Veda je seriózna záležitosť aj vo chvíľach, keď sa neberie vážne.
