To, že Slovensko zasiahla vlna globálnych ekonomických problémov v roku 2009, možno považovať za šťastie v nešťastí. Čelí jej v dosiaľ najlepšej kondícii – čo sa týka nedávneho rastu hospodárstva, úrovne nezamestnanosti i trendu zvyšovania produktivity práce a miezd. Beztak bude zásah citeľný. Pre tých, čo stratia prácu, aj pre tých, ktorí si ju udržia. Tento rok bude rokom s historicky najnižším rastom miezd v novodobej histórii Slovenska. Aspoň pokiaľ ide o zmenu na výplatných páskach. Dobrá správa je, že to nebude platiť pre dôležitejší ukazovateľ: reálne mzdy.
Predikcie pre hospodárstvo Slovenska, ktoré začali prichádzať s novým rokom, znamenali zásadnú zmenu jeho doterajších vyhliadok. Prvou inštitúciou, ktorá prišla s výrazne revidovanými odhadmi rastu na tento rok, bola Európska komisia. Jej januárový odhad 2,7 percenta nastavil novú latku pre ďalšie prognózy. Napríklad ministerstva financií, ktoré ročný rast v januári odhadlo na 2,4 percenta.
- NEPREHLIADNITE SÚVISIACE ČLÁNKY:
- 158758>Ako je to s nezamestnanosťou
- 158759>Kríza sa do platov už premietla
Neveselému očakávaniu prispôsobila Európska komisia aj predpoveď ďalších súvisiacich ukazovateľov. Ako prvá oznámila, že Slovensko čaká rast nezamestnanosti. Napriek tomu pomerne optimisticky oznámila, že odmeňovanie za prácu v roku 2009 sa oproti tempu v predchádzajúcich troch rokoch spomalí len mierne.
Prvý poplach
A potom prišiel prvý štatistický šok v podobe ohlásenia nulového rastu miezd v priemysle za november. Prvá interpretácia, ktorá sa ponúkala a ktorej sa dostalo aj najviac priestoru, bola naoko logická. Kríza spôsobuje najväčšie problémy priemyslu, preto mzdy v tomto odvetví budú zasiahnuté najskôr a najrýchlejšie.
No nulový – presnejšie 0,4-percentný – medziročný rast miezd mal jeden veľký háčik. Podľa dát Štatistického úradu SR celkovými číslami zamávala výroba a distribúcia elektriny, plynu a vody. Teda odvetvia, ktoré rozhodne nestoja v prvej línii obetí útlmu. Paradoxne, práve tvrdo zasiahnutý automobilový či strojársky priemysel ťahal celkovú štatistiku nahor. V elektrárenstve, plynárenstve a vodárenstve spolu klesla mzda medziročne o deväť percent.
Aby bola pointa dokončená, za novembrovým takmer nulovým rastom miezd v priemysle stojí plynárenstvo. „Na poklese indexu priemernej mesačnej mzdy v subkategórii elektrickej energie, plynu, pary a teplej vody sa významne podieľalo poklesom odvetvie výroby plynu a distribúcie plynných palív potrubím,“ spresňuje Štatistický úrad.
V čom presne spočíva efekt medziročného poklesu miezd v plynárenstve, to sa do uzávierky TRENDU zistiť nepodarilo. Možno tipovať, že sa presúvala časť vyplácaných miezd do iného obdobia alebo sa napríklad pred dvoma rokmi v novembri vyplatili mimoriadne bonusy. V každom prípade, údaj, ktorý vystrašil, nehovoril bezprostredne o vývoji miezd v odvetviach, ktoré už s krízou bojujú.
Pomalá reakcia
To, že reakcia miezd na pokles výroby je pomalšia, sa ukázalo na čerstvých údajoch, ktoré vypovedajú o mzdách za december. Podľa nich sa medziročný rast opäť nezanedbateľne zvýšil. No tendencia spomaľovania rastu miezd je evidentná. Niektoré firmy navyše do decembra prenášali časť pohyblivých zložiek, ktoré sa mali vyplatiť v januári, čo mohlo vianočné čísla ešte trochu zlepšiť.
Predpovedať, čo sa bude diať so mzdami v tomto roku, je ťažšie, ako to bývalo v minulosti. Je oveľa ťažšie ako pred rokom vytvoriť si obraz o tom, čo sa deje vo firemnom svete na Slovensku a v zahraničí. Na rozdiel od minulých rokov, keď platy určovala ziskovosť, produktivita a trh práce, teraz vstupujú do hry ďalšie faktory. Napríklad príkazy z materských firiem, potreba vytvárania zásob pre zníženú ochotu bánk pri financovaní biznisu či jednoduchá opatrnosť.
Mnohé firmy počítajú s poklesom fluktuácie, a teda poľavením tlaku zamestnancov na rast miezd. No predovšetkým stúpne počet firiem, pre ktoré môže zvyšovanie personálnych nákladov či ich udržanie na súčasnej úrovni znamenať existenčné ohrozenie. Signalizuje to zásadný pokles priemyselnej výroby z posledného štvrťroka 2008.
Škrtané benefity
Práve personálne náklady sú oblasť, kde firmy hľadajú rezervy na prvom mieste. Prvá vec, ktorú firmy začali škrtať, sú benefity pre zamestnancov. Po rokoch, keď firmy zvyšovali počet zamestnancov, ktorí mali nárok na rozličné prilepšenia k platom, pristúpili podľa údajov internetového prieskumu Merces.sk, ktorý realizuje jobserver Profesia.sk, k ich škrtaniu. Pri porovnaní respondentov, ktorí v januári zodpovedali na otázky o tom, aké benefity si užívajú, bol najväčší pokles tých, ktorí ako benefit uviedli príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie.
Ak dnes biznis konzultanti odporúčajú, aby zamestnávatelia obdobie útlmu využili na zvýšenie kvality pracovnej sily, nedá sa povedať, že by firmy tejto reči rozumeli. Ak aj s ich radami súhlasia, neriadia sa nimi. Obľúbenou položkou, ktorej škrtením sa firmy snažia zlepšiť celkové čísla, sú výdavky na školenia a vzdelávanie. Rozpočty na ne začali redukovať aj firmy v odvetviach, ktoré zatiaľ zhoršenie bilancií nepociťujú, respektíve stále zažívajú rast.
Výdavky na školenia priškrtili aj IT firmy či centrá zdieľaných služieb. Zväčša na podnet materských firiem, keďže v Nemecku a najmä v USA sa už pokles ekonomickej aktivity a s ním spojené prepúšťanie preniesli aj do odvetvia informačných technológií. No pri týchto odvetviach možno v slovenskom kontexte hovoriť skôr o gestách ako o reálnej potrebe začať viac šetriť viac než zvyčajne.
Celkové šetrenie v podnikoch sa ukázalo aj na celom rade ďalších benefitov vrátane výdavkov na firemné akcie, príspevkov na kultúru či nápojov na pracovisku. Opísaný prepad benefitov možno podľa Miroslava Draveckého z Profesie zovšeobecniť. Odhliadnuc od veľkého množstva respondentov (desaťtisíc), sa v porovnaní s januárom minulého roka zásadnejšie nezmenila ani ich štruktúra.
Malí domáci ťahúni
To, že rast miezd za december a január bude pokračovať, zatiaľ naznačuje medziročné porovnanie dát respondentov Mercesu, ktorým Profesia sleduje vývoj v oblasti miezd. Podľa nich sa priemerný hrubý mesačný plat na Slovensku v tomto období zvýšil o šesť percent. V porovnaní s Českou republikou je tento nárast nižší, tam podľa prieskumu išli mzdy hore o osem percent.
Ťahúňmi rastu boli tentoraz domáce spoločnosti. Kým pri zahraničných firmách bol rast len o päť percent, pri domácich súkromných spoločnostiach dosiahol až dvojnásobok. Hlbší pohľad do štatistík Mercesu ukazuje, že platy sa zvyšovali hlavne v malých spoločnostiach do dvadsať zamestnancov. Naopak, veľké firmy, ktoré svojich zamestnancov rátajú na stovky, zvyšovali platy najmenej. Práve najväčší priemyselní výrobcovia ako prví pristúpili k šetriacim opatreniam, keďže pokles objednávok na ďalšie obdobie zaznamenali už na jeseň.
Hoci na mzdy firmy zatiaľ nesiahajú, neplatí to o bonusoch a prémiách. Podiel ľudí s trinástym platom oproti minuloročnému januáru klesol z 28 na 23 percent. Podobne sa znížil aj podiel ľudí, ktorí dostali odmeny. Priemerná úroveň trinásteho platu či vyplácaných odmien sa o niečo zvýšila.
Najpomalší rast
Celkový nominálny rast miezd v tomto roku odhadujú bankoví analytici okolo piatich percent. Podobne to vidí aj Hay Group, ktorá aj na Slovensku zbiera údaje o odmeňovaní vo vyše troch stovkách spoločností v rozličných sektoroch. Tie poskytli viac ako 150-tisíc individuálnych údajov o mzdách zamestnancov.
V máji 2008 účastníci prieskumu odmeňovania Hay Groupu predpokladali 6,5-percentný nárast platov na obdobie nasledujúcich dvanástich mesiacov. „Revidované prognózy z novembra sú o 1,1 percentného bodu pesimistickejšie,“ dodáva Zoja Hollá z Hay Group. Prírastok na výplatných páskach sa tak spomalí. Aj keby už tieto čísla neklesali, čo je pod vplyvom zhoršujúcich sa čísel o produkcii vo firmách nepravdepodobné, v percentuálnom vyjadrení možno hovoriť o najpomalšom raste nominálnych miezd v histórii samostatného Slovenska.
Priemysel bude tento rok rast miezd skôr spomaľovať, ako stimulovať. Do štatistík sa začnú premietať znížené odmeny zamestnancov firiem, ktoré obmedzili výrobu a za čas, ktorý ľudia strávia doma, vyplácajú dvojtretinové či trojštvrtinové náhrady.
Istý skok možno očakávať v januári, keď si priemysel musel poradiť s obmedzenými možnosťami odberu plynu. No keďže, ako sa neskôr ukázalo, väčšina firiem nemala žiadny problém počas nasledujúcich dní dobehnúť zameškané, plynová kríza sa pod výpadkom výroby v prvom štvrťroku výraznejšie nepodpíše.
No viacerých sektorov sa spomalenie dynamiky rastu miezd nedotkne vôbec. Príkladom sú centrá zdieľaných služieb. Tieto firmy s pomerne vysokou fluktuáciou patria už dlhodobo k tým, ktoré platy zrýchľujú najsvižnejšie. A podľa počtu inzerovaných ponúk na Profesii ponuka práce z ich strany zatiaľ výrazne neklesá. „Odvetvie počíta aj tento rok s pomerne vysokým rastom miezd,“ dodáva Z. Hollá. Podobne na tom môže byť aj IT odvetvie.
Prvá Bratislava
Hoci sa pri odvetviach, v ktorých sú platy najviac ohrozené, hovorí najčastejšie o priemyselnej výrobe, možno pozorovať ešte jeden prehliadaný aspekt. K zmene doterajších trendov došlo veľmi skoro aj v nepriemyselných dcérskych firmách nadnárodných spoločností pôsobiacich na Slovensku.
Podľa údajov Profesie najpomalší medziročný rast miezd za december a január zaznamenali v Bratislavskom kraji. Aj keď na potvrdenie tohto trendu bude treba počkať na oficiálne údaje, podľa M. Draveckého údaje z ich zisťovania neskôr vydávané oficiálne dáta zvyknú potvrdzovať.
O tom, aké platy by mali odborári od firiem požadovať, rokoval začiatkom februára predseda vlády Robert Fico s vedením Konfederácie odborových zväzov. Obe strany majú podpísať dohodu, podľa ktorej sa budú odbory držať rastu produktivity práce ako ukazovateľa pre žiadaný rast miezd. Tá mala podľa poslednej prognózy Národnej banky Slovenska tento rok narásť takmer o štyri percentá. Keď neskôr zverejnila revidované údaje, produktivita práce medzi doplnenými údajmi chýbala.
Paradoxy
Keď TREND vlani na jeseň opisoval mzdové vankúše, teda možnosti firiem na zvyšovanie miezd, predpoklad analytikov či štátu na tohtoročný rast ekonomiky a zamestnanosti boli oveľa pozitívnejšie. Hoci do číselných odhadov sa nepustil, vzbudzoval skôr optimizmus. Priestor na mierny optimizmus, teda zachovanie rastu reálnych miezd, sa ešte úplne nevyčerpal.
Napriek tomu, že hospodársky útlm trápi celú Európu, v platoch dôjde k viacerým paradoxným situáciám. Zásluhu na tom má nezvyčajne nízka inflácia ako dôsledok poklesu cien palív a poklesu dopytu zo strany spotrebiteľov. Pre krajiny ako Nemecko to paradoxne môže znamenať, že zamestnaní si môžu v priemere polepšiť. Od roku 2004 tam nominálny rast miezd nepresahoval mieru rastu cien.
A tak pri očakávanej inflácii pod úrovňou jedného percenta v tomto roku môže aj nezvykle skromný rast na výplatných páskach znamenať rast kúpyschopnosti. A nie zanedbateľný. Firmy, ktoré už majú za sebou kolektívne vyjednávania, sa dohodli na mzdách, ktoré hovoria približne o 1,5-percentnom raste reálnych miezd.
Aj preto Európska komisia v Nemecku neočakáva prepad súkromnej spotreby napriek rastu nezamestnanosti. Silnejšie sa efekt meraný na ročnej báze prenesie až do ďalšieho roka, keď sa má dostaviť silnejšie zníženie spotreby ako dôsledok zvýšenej nezamestnanosti.
Podobná situácia môže byť aj na Slovensku. Oproti vlaňajšku sa na tento rok predpokladá citeľné spomalenie rastu cien. Preto je celkom možné, že výrazné spomalenie zvyšovania súm na výplatných páskach sa na kúpyschopnosti zamestnaných zásadne neprejaví.
Pri očakávanej dvaapolpercentnej inflácii sa tak zvyšuje priestor na udržanie rastu reálnych miezd. Od štvorpercentnej dynamiky rastu, ktorá bola prekročená v roku 2007 a pravdepodobne to tak bude aj za minulý rok, sa však výrazne vzdiali.
Signály o zhoršených vyhliadkach vývoja ekonomiky sa rýchlo preniesli do spotrebiteľského správania, kde dochádza k odsúvaniu nákupu drahších tovarov. No oveľa menej sa premietla do mzdových očakávaní uchádzačov o prácu. Rastúce sebavedomie, živené historicky najnižšou nezamestnanosťou a najvyššom dopytom po práci, zatiaľ neochabuje.
Podľa údajov Profesie sa výška očakávaných platov medziročne zvýšila takmer o desatinu. „Prekvapujúce je, že najväčší nárast očakávaných platov sme zaznamenali na pozíciách v stavebníctve a strojárstve, teda odvetviach, na ktoré má finančná kríza veľké vplyvy už aj na slovenskom trhu práce,“ uzatvára M. Dravecký.
Ilustračné foto - Profimedia.cz, Foto - Maňo Štrauch
