Platiť dane do Bruselu? Európsky projekt môže zachrániť americké riešenie

Keď v Európe v rokoch 2010-2012 zúrila dlhová kríza, Európska komisia (EK) si projektovala optimistické scenáre ďalšieho vývoja. Tie mali dokumentovať dôležitosť záchrany periférnych krajín a načrtnúť skorú konsolidáciu ich financií. Finančná kríza z rokov 2008 a 2009, ktorá európsku dlhovú krízu spôsobila, mala byť jednorazová udalosť. Všetko sa malo dostať do niekoľkých rokov do starých koľají.

No nedostalo sa. Keď EK v roku 2012 projektovala budúcu trajektóriu talianskeho dlhu, ten mal do roku 2020 klesnúť z úrovne 125 percent HDP k 110 percentám. V roku 2030 malo už Taliansko plniť Maastrichtské kritéria dlhu pod 60 percentami HDP. Realita bola ale totálne odlišná.

V roku 2019 EK svoje odhady výrazne zreálnila a taliansky dlh v roku 2030 projektovala k úrovni 140 percent HDP. O Maastrichtských kritériách nemožno už ani snívať. Súčasná epidémia koronavírusu a jeho ekonomická devastácia naznačuje, že taliansky dlh už v tomto roku môže vzrásť do pásma 160 až 180 percent HDP.

Dlhodobá finančná udržateľnosť Talianska dosiahla nerealistické kontúry. Najmä pri neblahom demografickom vývoji v krajine a prestarnutej populácii, ktorá požaduje sociálne výhodu tu a teraz. Šanca, že ekonomicky neefektívne Taliansko z krízy vyrastie, je mizivá. Tretia najväčšia ekonomika eurozóny je príkladom neudržateľnosti súčasného nastavenia Európskej únie či eurozóny.

• Ekonomika zastala. Ako dlho vydržíme boj s koronavírusom?

Narodené z dlhu

„Sme vo vojne,“ povedal na margo boja s koronavírusom francúzsky prezident Emmanuel Macron. A každá vojna je drahá. Pocítili to aj Američania v boji o nezávislosť od Veľkej Británie. Nezávislosť síce vyhlásili v roku 1776, no vojna trvala až do Parížskeho mieru v roku 1783. Medzitým naakumulovali objemný dlh, ktorý nedokázali splácať. Ten stratil pre investorov väčšinu svojej hodnoty a kupovali ho iba špekulanti za zlomok jeho nominálnej hodnoty.

Americká vláda bola v ťažkej pozícii. Svoje výdaje sa snažila najprv pokryť tlačením peňazí. Jej mena s názvom kontinentál však čoskoro spôsobila hyperinfláciu a ekonomiku uviedla do ešte ťažšieho stavu. Pokiaľ by Spojené štáty nedokázali splácať svoje dlhy, dostali by sa do nemilosti finančných trhov s ťažkými ekonomickými následkami. Zároveň by potopili domácich veriteľov, ktorí nakúpili viac ako polovicu dlhov nielen kontinentálnej vlády. ale aj samotných amerických štátov – 13 kolónií, ktoré bojovali za nezávislosť.

• Ako kríza pomôže Nemecku dobyť Európu

Sever proti juhu

Americká občianska vojna prišla na rad až o takmer sto rokov neskôr, no napätie medzi severom a juhom bolo prítomné už pri založení Spojených štátov. Kým severné kolónie ostali po vojne značne zadlžené, tie južanské boli bohatšie a prosperujúcejšie – svoje dlhy postupne splácali. Sever sa však boril s neschopnosťou získať nové peniaze na hospodársku obnovu. Prvý „minister financií“ americkej vlády, sekretár pokladnice Alexander Hamilton, však vymyslel spôsob, ako americké financie skonsolidovať.

Vyžadovalo si to