Východo- a stredoeurópske vlády majú ambiciózne plány na výstavbu nových jadrových elektrární, no otázkou zostáva, kto to zaplatí. Explózia v Černobyľskej elektrárni v roku 1986 spomalila sovietske jadrové projekty a pád komunistických režimov ich takmer zastavil.
Kým západná Európa sa sústredí na modernizáciu alebo nahradenie starých reaktorov, východná časť chce vytvárať nové jadrové kapacity. Krajiny od Českej republiky po Rumunsko pripravujú projekty, ktoré niektorí nazývajú „najväčšími za storočie“. Chcú postaviť viacero nových jadrových jednotiek v hodnote takmer 130 miliárd eur, vyplýva z prognóz Bloombergu. Prvá by mohla byť v prevádzke do desiatich rokov.
Výzvou je, že krajiny nemajú technické znalosti a zápasia s financovaním. Pretože žiadny súkromný investor neprevezme riziko výstavby novej elektrárne sám, musia zasiahnuť vlády. Kľúčové budú subvencie EÚ, no o tieto peniaze budú krajiny viesť konkurenčný boj.
„Financovanie je najdôležitejším problémom,“ povedal ekonóm Jan Horst Keppler z Agentúry pre jadrovú energiu (NEA) na júnovom stretnutí s energetickými inžiniermi v Prahe. Situácia v západnej Európe je zatiaľ neistá. Belgicko a Španielsko napríklad plánujú ukončiť používanie jadrovej energie, hoci tento plán bol posunutý kvôli obavám o energetickú bezpečnosť po invázii Ruska na Ukrajinu.
Niektoré krajiny sú však neoblomné. Rakúsko odmietlo jadrovú energiu v referende v roku 1978. Nemecko sa rozhodlo pre stopku po katastrofe vo Fukušime v Japonsku v roku 2011.
Belgicko, Francúzsko, Fínsko a Švédsko naďalej generujú aspoň tretinu energie z reaktorov pre viac ako 100 miliónov občanov dohromady. Najnovší reaktor v EÚ, fínsky Olkiluoto 3 začal vyrábať energiu minulý rok. Francúzsky prírastok začne produkovať elektrinu toto leto prostredníctvom dlho očakávaného reaktora Flamanville-3 EPR.
„Jadro je iné ako ostatné zdroje elektriny,“ povedal Marcin Kaminski, risk manažér, ktorý pomáha budovať prvé reaktory Poľska v Polskie Elektrownie Jadrowe. „Existuje silná potreba štátnej angažovanosti.“