S blížiacou sa zimou európske krajiny hľadajú náhradu za zemný plyn, ktorý pôvodne nakupovali z Ruska. Jedným z krátkodobých riešení je zhruba 20 plávajúcich terminálov, ktoré by prijímali skvapalnený zemný plyn (LNG) z iných krajín. Tento plán však vyvolal rozpačitú reakciu vedcov, ktorí sa obávajú dlhodobých dopadov na životné prostredie, uviedla agentúra AP.
Poškodzovanie klímy na desiatky rokov
Prvé plávajúce terminály majú začať dodávať plyn do konca roka. Niektorí vedci sa však obávajú, že plávajúce terminály sa nakoniec stanú dlhodobým dodávateľom plynu do Európy. Takýto trend by mohol zbrzdiť úsilie o znižovanie emisií, ktoré podľa niektorých nepostupuje dosť rýchlo.
Veľká časť LNG, ktorý chce Európa získať, má pochádzať zo Spojených štátov. Pozdĺž Mexického zálivu v USA sa rozširujú vývozné terminály a mnoho miestnych obyvateľov je znepokojených nielen rastom ťažby zemného plynu a s tým súvisiacim úbytkom pôdy, ale aj extrémnymi zmenami počasia spojenými so spaľovaním fosílnych palív.
„Vybudovanie tejto obrovskej infraštruktúry pre LNG uzavrie svet do ďalšej závislosti od fosílnych palív a do ďalšieho poškodzovania klímy na desiatky ďalších rokov," povedal klimatológ z Massachusettského technologického inštitútu John Sterman.
Zemný plyn prispieva k zmene klímy pri spaľovaní, keď sa z neho stáva oxid uhličitý, a tiež únikom metánu, ktorý je ešte silnejším skleníkovým plynom. Európske štáty sú rokmi lídrami v prechode na čistejšiu energiu a teraz navrhujú, aby do ich prístavov bolo umiestnených viac ako 20 plávajúcich terminálov, ktoré by kompenzovali stratu ruského plynu.
Mohli ich využiť inak
Terminály, ktoré sú vysoké takmer 304 metrov, môžu skladovať zhruba 170-tisíc metrov kubických LNG a premeniť ho na plyn pre domácnosti a podniky. Podľa Medzinárodnej plynárenskej únie (IGU) ich možno postaviť rýchlejšie a lacnejšie ako pozemné dovozné terminály, ich prevádzka je ale nákladnejšia.
Viacerí vedci zaoberajúci sa životným prostredím tvrdia, že peniaze vyčlenené na lode pre dovoz plynu, kde výstavba jednej stojí asi 500 miliónov dolárov, by bolo lepšie vynaložiť na rýchle zavedenie čistej energie alebo zníženie spotreby energie.
O ich financovanie je záujem
K najväčším zástancom plávajúcich terminálov v Európe patrí Nemecko. Očakáva výstavbu až piatich lodí a vyčlenilo na tento projekt zhruba tri miliardy eur. Schválilo aj zákon, ktorý urýchľuje výstavbu a pozastavuje požiadavku na posudzovanie vplyvov na životné prostredie. To znepokojuje ekologické organizácie. Vláda a energetický priemysel to obhajujú, podľa nich je potrebné naliehavo reagovať na stratu väčšiny ruského plynu.
Podľa analytikov spoločnosti Rystad Energy majú v pláne jeden alebo viac terminálov Taliansko, Grécko, Francúzsko, Holandsko, Chorvátsko, Estónsko, Fínsko, Lotyšsko, Slovinsko a Británia. Jeden terminál by mal byť blízko poľského Gdansku.
V Spojených štátoch, ktoré sú najväčším vývozcom LNG do Európy, sa stavajú tri nové vývozné terminály. V štádiu plánovania je ich tam ďalších 11 a u štyroch sa plánuje rozšírenie. Analytik trhu s energiami Ira Joseph upozornil, že zatiaľ čo niektoré vývozné terminály v minulosti mali problém získať peniaze, teraz je o ich financovanie záujem.
Dávno za hranicou
Plávajúce LNG lode sú označované za krátkodobé riešenie, ktoré má zabezpečiť prísun plynu na najbližšie roky, než sa vybudujú čistejšie zdroje. Podľa kritikov však nie je pravdepodobné, že by loď postavená na desiatky rokov trvalo zastavila prevádzku po niekoľkých rokoch.
Akonáhle sa plávajúce terminály postavia, môžu sa použiť kdekoľvek na svete. Ak ich európske štáty už nebudú chcieť, pretože prejdú na čistejšie energie, môžu tieto lode odplávať do iného prístavu. Tým sa v podstate zabezpečí využívanie zemného plynu na desiatky rokov.
V niektorých prípadoch, najmä v Nemecku, sa potom zdá, že niektoré z plávajúcich terminálov pripravujú pôdu pre terminály na pevnine, ktoré by boli postavené na 30 alebo 40 rokov. To je podľa ekológov dávno za hranicou, kedy by štáty mali skončiť so spaľovaním fosílnych palív.