Odlišný prístup centrálnych bánk v eurozóne a v Spojených štátoch k úrokovým sadzbám by mohol znamenať problém pre jednotnú európsku menu euro. Ak Európska centrálna banka začne už v júni sadzby znižovať, ako avizovala, euro zrejme oslabí, čo predraží dovoz do eurozóny. Tým sa ešte viac skomplikujú vyhliadky na rast ekonomiky bloku. Televízii CNBC to povedal hlavný ekonóm spoločnosti Tressis Gestion Daniel Lacalle.
„Problém znižovania sadzieb teraz spočíva v tom, že ECB považuje silný kurz eura za samozrejmosť. A ak začne znižovať sadzby skôr ako Fed, dáva svetu v podstate signál, že euro potrebuje oslabiť,“ povedal v rozhovore Lacalle. Základné úrokové sadzby v eurozóne aj v USA sú teraz kvôli vysokej inflácii na maximách. Miera inflácie už je síce tento rok výrazne nižšia, ako v roku 2022, keď bola na vrchole, v posledných mesiacoch však opäť vykazuje známky mierneho rastu. Z toho dôvodu sa Fed zatiaľ zdráha začať znižovanie sadzieb, ako pôvodne predpokladal. Naproti tomu ECB stále počíta s prvým znížením sadzieb už v lete, ak sa nestane niečo neočakávané.
Dopyt po pôžičkách
„A ak euro oslabí, účet za dovoz porastie, čo rast eurozóny skomplikuje,“ upozornil Lacalle. Ak ECB sadzby skutočne zníži už v júni, tak nemecké, francúzske ani španielske podniky to neprinúti k tomu, aby si brali viac úverov, pretože malé zníženie sadzieb nie je hnacím motorom dopytu po úveroch, dodáva ekonóm. Základná úroková sadzba v ECB je v súčasnosti na 4,50 percenta, zatiaľ čo hlavný úrok v USA je v pásme 5,25 až 5,50 percenta. To je maximum za 23 rokov.
Dopyt po pôžičkách vyjadruje záujem o podnikateľské a spotrebiteľské úvery. „To, čo robí dopyt po úveroch zaujímavý alebo čo vedie k jeho rastu, je skutočnosť, že existujú ekonomické a investičné príležitosti. Tie však obmedzuje regulácia a energetická politika eurozóny,“ povedal ekonóm. Hovorca ECB sa k tomu odmietol vyjadriť.
Prezidentka ECB Christine Lagardová v polovici apríla v rozhovore na CNBC povedala, že centrálna banka naďalej počíta so znížením sadzieb v blízkej budúcnosti, ak sa medzičasom neobjaví niečo mimoriadne a nečakané. „Potrebujeme si v tento dezinflačný proces vybudovať trochu viac dôvery, ale ak bude ten vývoj podľa našich očakávaní, ak v tom vývoji nenastane nejaký veľký šok, potom smerujeme k momentu, keď tú reštriktívnu menovú politiku budeme musieť zmierniť,“ povedala Lagardová.
Príčiny problémov eurozóny
Inflácia v eurozóne v apríli zostala na 2,4 percenta, a drží sa tak nad dvojpercentným cieľom ECB. Ekonomika sa medzičasom v prvom štvrťroku vrátila k rastu, hrubý domáci produkt vzrástol oproti predchádzajúcim trom mesiacom o 0,3 percenta, čo je lepší výsledok, ako čakali analytici. HDP za štvrtý štvrťrok vlaňajška úrad Eurostat spresnil na pokles o 0,1 percenta, v odhade predtým uvádzal nulový rast. To znamená, že eurozóna bola v druhej polovici minulého roka v technickej recesii.
Lacalle pripomenul, že jedným z prevažujúcich vysvetlení slabého rastu ekonomiky eurozóny sú vysoké úrokové sadzby. „Spomalenie v eurozóne však nemá so zvyšovaním sadzieb absolútne nič spoločné,“ povedal ekonóm. Príčiny problémov je podľa neho potrebné hľadať v energetickej politike Európskej únie, regulačných opatreniach a tiež v poľnohospodárskej politike bloku.
Ďalšie dôležité správy
