Plocha, na ktorej sa v Kolumbii pestuje koka, sa vlani oproti roku 2021 zväčšila o viac ako desatinu a potenciálna produkcia kokaínu, ktorý sa z koky vyrába, dokonca o štvrtinu. Vo svojej novej správe o tom informoval Úrad OSN proti drogám a zločinu (UNODC). Podľa neho vlani koku v juhoamerickej krajine pozbierali na ploche 230-tisíc hektárov, čo je najväčšia rozloha za posledné dve desaťročia.
Kolumbia je najväčším svetovým vývozcom kokaínu, až 90 percent spotreby tejto drogy v USA pochádza práve odtiaľ, napísala agentúra AP. „Je znepokojujúce, že v krajine každý rok máme väčšiu a väčšiu žatvu koky," uviedla šéfka UNODC Candice Welschová.
Kolumbijská vláda však vlaňajšie čísla prezentuje ako priaznivé. Podľa nej sa podarilo zastaviť strmý rast plochy kokových polí, medzi rokmi 2020 a 2021 ich rozloha medziročne narástla o 43 percent. „Tú krivku sa nám darí vyrovnávať," povedal na tlačovej konferencii minister spravodlivosti Néstor Osuna.
Súčasný ľavicový kolumbijský prezident Gustavo Petro cez víkend kritizoval skoršie stratégie boja proti drogám, ktoré zahŕňali okrem iného ničenie kokových plantáží. Podľa neho je skôr potrebné podporiť lokálnych farmárov, pre ktorých je často produkcia koky jedinou možnosťou, ako si zarobiť na živobytie.
Najrôznejšími stimulmi chce vláda motivovať farmárov, aby počas nasledujúcich štyroch rokov dobrovoľne nahradili koku na najmenej 100-tidíc hektároch polí za iné plodiny. „Musíme skončiť s katastrofálnou politikou, ktorá (za produkciu kokaínu) viní farmárov a vôbec si nekladie otázku, prečo v niektorých spoločnostiach ľudia konzumujú drogy na hranici sebazničenia," povedal Petro.