Príliš chladno, príliš vlhko a málo slnečného svetla. Po stáročia bolo pivovarnícke Holandsko považované za krajinu, kde nejde vysadiť vinice a vyrábať slušné víno. Až doteraz. Vďaka novým kríženým odrodám hrozna pochádzajúcim prevažne z Nemecka holandský vinársky priemysel prekvitá, napísala agentúra AFP. Odolnejšie kultivary umožnili zvýšiť rozlohu a kapacitu viníc viac ako šesťnásobne za posledných osem rokov.

„Tieto nové odrody lepšie odolávajú plesňovým chorobám, hrozno dozrieva rýchlejšie a je lepšie prispôsobené holandskému podnebiu,“ povedal päťdesiatpäťročný vinár Job Huisman, ktorý hrozno pestuje na malej farme pri meste Drempt na východe krajiny.

Klasické odrody, ako je Rizling, Auxerrois či Rulandské šedé, mali vždy problém rást a zrieť v holandských podmienkach s výnimkou oblastí na južnom okraji štátu, dodal Huisman, ktorý sa s manželkou teší na novú úrodu bieleho polosladkého vína z dvojhektárovej vinice.

Holandské vinárstvo nabralo spád začiatkom 90. rokov minulého storočia, kedy sa začali objavovať nové odrody vďaka kríženiu v Nemecku, Rakúsku a Maďarsku, povedal hovorca miestneho vinárskeho cechu Theo Mellenberg. Medzi najobľúbenejšie v súčasnosti v Holandsku patria kultivary Johanniter a Solaris, ktoré vstúpili na trh v roku 2000 a 2004.

Pred šiestimi rokmi sa do vinárstva rozhodli pustiť aj Huismanovci, ktorých k tomu pritiahla láska k vínu aj predchádzajúca práca na už existujúcich viniciach. „Som synom farmára, a tak prinútiť hrozno, aby rástlo, nebolo ťažké,“ povedal Huisman. „Veľa som sa ale musel naučiť o tom, čo robiť potom, až hrozno dozreje,“ dodal so širokým úsmevom.

Teraz s manželkou vyrábajú šesť rôznych vín v plnej škále červené, biele a ružové zo svojich voči počasiu odolných odrôd. Ročne vyprodukujú takmer 4000 litrov vína. Ich Nieuw Tivoli 2011 pred časom získalo prvú cenu v kategórii miešaných bielych vín v súťaži, ktorú pre nové vínne kultivary organizuje vinársky ústav v porýnskom Freiburgu na juhozápade Nemecka. Víno Huismanovcov tu súťažilo proti 142 ďalším z Nemecka, Dánska a Talianska; všetky boli vyrobené z odrôd vyšľachtených freiburským vinárskym ústavom.

„Pred pätnástimi rokmi, keď som ochutnal holandské víno, tak sa jednoducho nedalo piť,“ povedal Nicolaas Klei, holandský vinársky odborník, ktorý o tejto problematike napísal niekoľko kníh. Aj naďalej ale zostáva skôr skeptikom, pokiaľ ide o kvalitu holandských vín. „Dnes by som povedal, že to nie je také zlé ... v tom najlepšom prípade,“ dodal s tým, že nové odrody nemôžu konkurovať tým klasickým. „Musíme byť realisti. V Holandsku sa nikdy nepodarí vyprodukovať skvelé víno.“

Iní vinárski odborníci, ako je napríklad Hans Duijker, si ale myslia, že skutočný problém neleží ani tak v otázke kvality, ako efektivite nákladov na výrobu slušného vína v Holandsku. „Pôda, stroje, infraštruktúra a pracovná sila stoja v Holandsku viac než v mnohých iných krajinách,“ povedal Duijker. „Stojí približne 11 až 12 eur vyrobiť dobré holandskej víno. V obchodoch nájdete vína rovnakej alebo lepšej kvality za oveľa menej,“ dodal.

To ale holandských vinárov neodrádza. Podľa údajov štatistického úradu bolo v roku 2003 v krajine asi 36 hektárov viníc. Do minulého roka táto plocha stúpla na 165 hektárov, avšak podľa vinárskeho cechu pokrývajú vinice ešte oveľa väčšiu oblasť – asi 240 hektárov.

Aj keď je to stále minimum v porovnaní s takými tradičnými vinárskymi krajinami, ako je Francúzsko s viac než 750-tisícmi hektárov viníc, „na krajinu, ktorá nemá žiadnu skutočnú vinársku tradíciu, to je viac než dosť!“ tvrdí hovorca cechu Mellenberg.

Ilustračné foto na titulke - Vlado Benko