Vládne programové vyhlásenia mávajú spoločné dve veci. Zakaždým obsahujú veľa nič nehovoriacich fráz a snažia sa navodiť dojem, že ministri vyriešia úplne všetko. Ich kvalitu tak možno hodnotiť len tým, koľko konkrétnych opatrení sa v nich spomína a čo je ich cieľom.
Najnovšie programové vyhlásenie sa tiež nesie v tomto duchu. Aspoň z veľkej časti. Vidno, že v mnohých oblastiach sa ministri ešte len hľadajú, a tiež to, že v mnohých oblastiach si na zásadné zmeny netrúfnu. No predsa len ponúka podstatne viac konkrétnych a nových myšlienok, ako je dlhodobý priemer. Niektoré, napríklad odvodový bonus či zákon proti zadlžovaniu krajiny, sú dobre známe. No väčšina zo stoviek bodov na diskusiu ešte len čaká.
Sľúbili sme si web
Významnými konkrétnymi krokmi sa základný dokument novej vlády už začína. Na prvých stranách sa spomínajú opatrenia, ktoré majú zaručiť transparentnosť finančných tokov vo verejnej správe. V porovnaní s doterajšou praxou znejú až revolučne. Počas predchádzajúcich rokov sa ukázalo, že zásady spravovania krajiny, ktoré znejú samozrejme, také vôbec nemusia byť.
Zverejňovanie zmlúv, faktúr a finančných transakcií, v ktorých ide o verejné zdroje ako podmienku ich účinnosti, je jedným z takýchto príkladov. Ďalším je zmena spôsobu, akým na svetlo prichádzajú informácie o tendroch či prebiehajúcich zákazkách. Hoci časť týchto informácií sa zverejňuje, napríklad vo vestníku verejného obstarávania, vydolovať odtiaľ zmysluplné dáta, priradiť ich k jednotlivým inštitúciám či termínom vyžaduje mimoriadne množstvo trpezlivosti. A často je to nemožné. Podobne má byť povinnosťou zverejňovať analýzy, ktorými ministerstvá obhajujú správnosť rozhodnutí. Doteraz o nich len rozprávali, poskytovať ich väčšinou odmietali. Ukázalo sa, že neraz ani neexistovali alebo ich kvalita dosahovala úroveň stredoškolských slohov. Rovnaká povinnosť zverejňovania sa má vzťahovať aj na všetky súdne rozhodnutia.
Čistka byrokracie
Tešiť sa z vládneho programu môžu aj podnikatelia. Tí sa v prieskumoch o kvalite podnikateľského prostredia zmieňujú najčastejšie o troch problémoch: zlej vymáhateľnosti práva, prílišnej byrokracii a častých zmenách zákonov, v ktorých je ťažké vyhnúť sa chybám a následným sankciám. Program vlády sa dotkol všetkých týchto oblastí. No nie všade rovnako odhodlane a záväzne. V oblasti byrokracie, ktorá zaťažuje podnikanie, si vláda dala záväzok znížiť ju o štvrtinu. Odstrániť sa majú opakujúce sa požiadavky úradov na rovnaké údaje, ťažisko komunikácie s úradmi sa má preniesť na internet. Vláda tiež sľubuje revíziu zákonov regulujúcich podnikanie s cieľom zjednodušiť prostredie a skrátiť lehoty, v ktorých verejné orgány vybavujú žiadosti.
Jedným z najzaujímavejších návrhov, ktoré vláda „posúdi“, je inštitút záväzného stanoviska. Ak podnikatelia narazia na nejasné či protirečivé pravidlá, budú môcť od verejnej správy získať stanovisko, ako postupovať. Ak postup dodržia, nemali by im hroziť sankcie ani v prípade, že zákon či predpis si úradníci zle vyložili. Pri zvážení podmienok, ktoré by boli nevyhnutné na zavedenie takéhoto inštitútu, je tu však vysoké riziko, že sa tento nápad zaradí medzi tie, ktoré nápadmi aj zostanú.
Finančná pohotovosť
Či už ministri popísali program za svoje rezorty viac alebo menej ambiciózne, ich plány sa budú musieť prispôsobiť ozdravovaniu verejných financií. To, ako pred zverejnením programových téz navštevovali s pracovnými verziami svojich programov ministra financií, možno považovať za nácvik ich ďalšieho fungovania. Šetrenie bude citeľné, hoci faktom je, že konsolidácia na hornej hranici možného sa konať nebude. Aj tak však rezorty dostanú pri šetrení zabrať.
Ešte pred mesiacom boli plány Ivana Mikloša formulované oveľa odvážnejšie ako v programovom vyhlásení. O tom, ako veľmi si trúfa skresať deficitné hospodárenie krajiny, sa veľmi vyjadrovať nechcel. No v nedávnom rozhovore pre TREND predstavil možnosti, ktoré sa mu zdali reálne. Do konca riadneho funkčného obdobia si trúfal dostať deficit verejných financií pod dve percentá HDP. Inými slovami, chcel znížiť schodok z gréckej úrovne k bodu historického minima. A to všetko v časoch doznievania hospodárskej krízy a len pomalého nástupu zotavovania. No politické požehnanie na to nedostal.
Napriek tomu ambície vlády v ozdravovaní možno označiť za slušné. Počas najbližších troch rokov chce schodok dostať pod úroveň troch percent HDP.
Najsilnejšie opatrenia majú prísť už na budúci rok. Na ten volebný si zasa vláda nechala voľné ruky. Konkrétny návod, ako chcú ministri zmenu dosiahnuť, v dokumente chýba, hovoria kritici. Program rámcovo ráta len s rozširovaním výberu daní, napríklad cez rušenie zvýhodnení iných modelov pracovnej aktivity, ako je závislá činnosť. No minister financií sa poponáhľal, aby predstavil prvé kroky, ako ušetriť. Rezortom sa chystá ušetriť desať percent na mzdách s cieľom dotlačiť ich k znižovaniu stavov.
Viac tabuliek
Ak vláda dodrží slovo, Slovensko zažije prudký posun štátnych úradov k odbornosti a analytickému prístupu. Ministri vkladajú veľa nádeje do nových meraní, vyhodnocovaní či testovaní. Občas to chcú robiť so súčasnými možnosťami, občas chcú na to zakladať nové inštitúcie. Takým je ministerstvo dopravy, ktoré podľa informácií TRENDU uvažuje o založení nového analytického inštitútu pre dopravnú politiku. A analyzovať má čo, nielen výhodnosť PPP a iných foriem financovania. Revíziou prejde celý zámer spojiť Bratislavu a Košice diaľnicou. Miesto nej už v programovom vyhlásení hovorí o nadštandardnom cestnom spojení. To možno interpretovať ako upustenie od zámeru vybudovať diaľnicu a prikloniť sa k modelu kombinovať diaľnice s rýchlostnými cestami, prípadne len s polovičným profilom. Na programe je však aj prehodnotenie využívania eurofondov, vrátane toho, do ktorých sektorov pôjde koľko zdrojov. Pri týchto úlohách preto ministerstvo hovorí o posilnení úlohy štátnej a rezortnej expertízy.
Ministerstvo hospodárstva uvažuje podobným smerom, jeho analytici by mali generovať nápady, ako zlepšiť podnikateľské prostredie. Uvažuje sa aj o tom, že by ministerstvo bolo centrom na vyhodnocovanie vplyvu návrhu zákonov na podnikateľké prostredie. Nových analytických orgánov však pribudne viac. Niektoré budú podporovať činnosť ministerstiev, iné by mali poskytovať informácie najmä verejnosti. Na kontrolu verejných financií vznikne fiškálna rada, ktorá by mala nezávisle informovať o stave verejných financií. Minister školstva chce zasa garantovať nezávislé hodnotenie kvality vzdelávacích inštitúcií, v zdravotníctve sa zavedie systém merania kvality poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vrátane nemocníc.
Nový súd
Na nové, u nás dosiaľ nepoznané inštitúcie sa chystá aj ministerstvo spravodlivosti. Ak sa nápad bude pozdávať odbornej verejnosti, ministerka spravodlivosti chce presadiť zriadenie Najvyššieho správneho súdu SR. Ten by mal byť poslednou inštanciou, ku ktorej sa budú môcť občania utiekať, ak budú mať pocit, že im iné verejné inštitúcie poškodili. Ak k realizácii tohto nápadu dôjde, bude to znamenať reformu Najvyššieho súdu a čiastočne aj Ústavného súdu. Okrem zlepšenia vymáhateľnosti práv je cieľom tohto kroku aj roztrieštiť nahromadené kompetencie.
Práve rozbíjanie kompetencií bude top agenda rezortu spravodlivosti. Znemožniť, aby nahromadené kompetencie umožňovali silným sudcom tlačiť na radových či paktovať s politikou. Zmenou tak má prejsť spôsob vyberania kandidátov na sudcov či zloženie orgánov súdnej samosprávy a jej kompetencií.
Zmeny paradigmy
Príkladom rezortu, kde väčšinou pokusy o zásadné reformy zlyhávajú, je zdravotníctvo. Rezort je prudko regulovaný, stratový a neefektívny systém, v ktorom môžu byť pre široký dosah na voličov aj politicky nepriechodné i malé úpravy. Aj tentoraz pôjde o kombináciu mimoriadne komplikovaného stavu s mimoriadne vysokými ambíciami na zmenu. Financovanie systémom platieb za diagnózy a nie ekonomickej náročnosti zdravotníckeho zariadenia, transformácia nemocníc na obchodné spoločnosti či vymedzenie rozsahu starostlivosti hradenej z poistenia v sebe skrývajú veľké politické riziko. A zaručujú konfrontáciu so silnými lobingovými skupinami. Predzvesťou ich vplyvu je šum okolo chúťok ministra prísnejšie strážiť počty lekární.
V niektorých oblastiach vidno, že sa ministri ešte len hľadajú. Príkladom sú tézy pre ministerstvo školstva, ktoré hovoria skôr o princípoch, ako sa bude po novom pozerať na vzdelávací systém, než o konkrétnych revolučných krokoch. Či už ide o základné, stredné alebo vysoké školy, minister hovorí o oceňovaní snahy o kvalitu a oceňovaní výsledkov. Viac súťaže medzi školami, otvorenie akademickej obce pre čerstvý vietor, snaha pritiahnuť šikovných ľudí, finančne motivovať príchod zahraničných vedcov a ich prepájanie s domácimi akademikmi – to sú ďalšie zámery v školstve.
Príklady zásadnej zmeny paradigmy možno cítiť aj v rezortoch, pod ktoré spadá ochrana pred povodňami. V programe sa na viacerých miestach hovorí o koncepcii udržiavania vody v krajine. Doteraz sa pri povodniach hovorilo najmä o tom, ako povodňové vlny zvládať a menej o tom, ako im predchádzať. Hoci ťažko povedať, či maximom ambícií v tomto smere počas štyroch rokov môže byť viac ako vytvorenie papierovej koncepcie.
Sklamaním však je pomerne chudobný program v oblastiach, ktoré majú zaručiť dlhodobú prosperitu krajiny. Príkladom je inovačná politika. V čase, keď sa konkurenčná schopnosť krajiny na poli priemyselnej výroby stráca každým rokom, je niekoľko riadkov venovaných koncepcii znalostnej ekonomiky žalostne málo.
Článok vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU č. 31.
Bezplatný celý eTREND, kniha ako darček a ďalšie: Dvanásť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Ilustrácia - Profimedia.cz
