Bezútešný život chovného lososa v stáde tisícok ďalších rýb natlačených na malej ploche prerušuje sprcha krmiva - peliet, ktoré sa skladajú zo zmesi rybacej múčky, rybacieho oleja, sójových a kukuričných proteínov, ako aj pšenice, fazule, hrachu a rôznych aditív.
Čo nezožerie, pristáva na dne mora vrátane liekov a syntetických farbív. Bez farbív v krmive by nebolo mäso lososa z akvakultúr také atraktívne pre zákazníkov. V šedivom zafarbení by si ho v regáloch obchodov nikto nevšimol.
V akvakultúrach sa vo veľkom používa farbivo kantaxantín, podozrievané z poškodzovania zraku. V poslednej dobe ho našťastie začali nahrádzať látky bez takýchto vedľajších účinkov. Ekologické akvakultúry sa vracajú k Phaffia kvasinkám, ktoré dokážuje zafarbiť mäso lososa pekne doružova.
Krmivo konzervované Monsantom
Dôraznejšie ako na farbivá ukazujú odborníci prstom na umelú konzervačnú látku - ethoxyquín, ktorá chráni kŕmnu zmes pred pokazením. Jej vynálezcom nie je nikto iný ako chemický koncern Monsanto - líder v oblasti GMO plodín.
Ethoxyquín je podozrievaný z rakovinotvorných účinkov. Viaceré laboratórne štúdie, ktoré skúmali vplyv rôznych dávok látky na ľudské lymfocyty, ho usvedčili z poškodzovania DNA. Najviac rizikový je pre tehotné ženy a malé deti.
Keďže Monsanto nepredložil žiadne štúdie o bezpečnosti tejto látky, ktorá sa po desaťročia používala ako pesticíd, EÚ ethoxyquín v roku 2011 zatrhla. No ako pesticíd, nie ako prídavnú látku, ktorá sa aj naďalej primiešava do krmiva rýb či psov.
Čo je ešte bizarnejšie, EÚ stanovila maximálne prípustné množstvá zvyškov ethoxyquínu v zelenine, ovocí, orechoch či v mäse - dokonca aj v krokodíliom. Ryby vynechala s odôvodnením, že k tomu, aby ho v krmive obmedzila, neexistujú dostatočné dôkazy o zdravotnej škodlivosti.
Je veľmi pravdepodobné, že chovatelia budú ethoxyquín používať tak dlho, ako bude povolený. Náhrady za túto látku sú totiž drahé.
V teste pohoreli aj bio lososy
Švajčiarsky spotrebiteľský magazín Kassensturz poslal do ženevských laboratórií 15 lososov vrátane troch v bio kvalite od rôznych značiek, aby zistil, aké množstvo látky skonzumujeme s lososom kŕmeným ethoxyquínom. Ten možno v tele ryby zistiť nepriamo - cez takzvaný dimér. Dimér je meradlom toho, či a ako bol losos kŕmený ethoxyquínom.
Výsledky nepriniesli pozitívnu správu. Z 15 vzoriek nenašli laboratóriá látku iba v jednom jedinom produkte - údenom lososovi v bio kvalite od Aldi.
Údený bio produkt značky Coop Fine Food obsahoval na kilogram produktu 31 mikrogramov diméru. Ešte viac – 86 mikrogramov na kilogram odhalili rozbory v bio filetách lososa od Migrosu. Konzervačné látky, medzi ktoré patrí aj ethoxyquín, sú pritom v organických výrobkoch v EÚ zakázané.
V 10 lososoch namerali laboratóriá 17 až 209 mikrogramov diméru na kilogram lososa. V prípade dvoch produktov boli tieto hodnoty enormne vysoké: filety z lososa od Almare obsahovali 1 390 diméru na kilogram výrobku a nórske filety dokonca až 2300 mikrogramov.
V stanoviskách spoločnosti uviedli, že splnili všetky právne požiadavky a nameraný obsah látky nepovažujú za rizikový pre spotrebiteľov. Výrobcovia bio produktov Coop a Migros sa v reakcii na nelichotivé výsledky analýz rozhodli urobiť vlastné testy.
Maximálna povolená hranica pre zvyšky ethoxyquínu v mäse predstavuje 50 mikrogramov/kilogram. Dimér je zlúčeninou dvoch molekúl ethoxyquínu a teda množstvá, ktoré laboratóriá namerali v teste, treba vynásobiť. Keďže toxicita diméru nie je známa, porovnávať jeho hodnoty s hranicou stanovenou pre mäso by bolo neobjektívne.
Ak si štedrovečerné menu nedokážete predstaviť bez lososa, siahnite radšej po rybe z voľného odchytu alebo ponuku chovných lososov selektujte podľa ich pôvodu. V nórskych a britských chovoch je miera používania chemických látok a antibiotik v priemere nižšia ako napríklad v Čile, ktoré patrí medzi mekky chovu lososov.
Dôveryhodnosť certifikátov udržateľného rybolovu
Certifikáty nezávislých neziskových organizácií Aquaculture Stewardship Council (ASC) a Marine Stewardship Council (MSC) sú vodítkom k výrobcom, ktorí musia dodržiavať nadštandardné predpisy takzvaného udržateľného alebo zodpovedného rybolovu.
Cieľom tejto politiky je predísť plieneniu morí neúnosne intenzívnym rybolovom, ktorý nie je ohľaduplný k živočíchom a ani životnému prostrediu. Jednou z metód udržateľného rybolovu sú aj akvakultúry.
Pravidlá, ktoré musia dodržiavať certifikovaní chovatelia, majú podľa ekologických a spotrebiteľských organizácií medzery. Požiadavky MSC označujú za chabé a kontroly dodržiavania predpisov za nedostatočné. Chovatelia s pečaťou MSC nemôžu loviť jedmi alebo trhavinami, no deštruktívne vlečné siete nemajú zakázané.
Produkty z udržateľných akvakultúr sa môžu uchádzať o pečať ASC, ktorej sú tiež vyčítané nedostatky. Systém povoľuje v krmive rýb geneticky modifikovanú sóju a rybie zložky, ktoré nemusia pochádzať z udržateľného a certifikovaného rybolovu.
Suma sumárum, ryby s certifikátmi sú stále lepšie ako tie bez nich. Pravidlá pre používanie liekov, podmienky hustoty chovu rýb a kvality vody sú prísnejšie ako limity stanovené zákonom. Za zrkadlo skutočného udržateľného rybolovu ich však nemožno považovať.
