Ekonomický rast bol kedysi takmer samozrejmosťou. V USA sa od začiatku 19. storočia udržiaval na úrovni dvoch percent ročne na obyvateľa. Teraz však čoraz viac ľudí neverí, že tento trend bude pokračovať. A keďže pocit pesimizmu nekončí za hranicami USA, vyzerá to, že globálny optimizmus sa rozplynul.
Podľa marcového prieskumu Pew Research Center sú ľudia pesimistickí, pokiaľ ide o finančnú budúcnosť budúcej generácie. Z prieskumu, ktorý sa uskutočnil v 36 krajinách, vyplýva, že tento pesimizmus jasne odráža vnímanie ekonomickej nerovnosti.
Západ je skeptický
Väčšina z nich tvrdí, že deti sa budú mať horšie ako ich rodičia. Tento názor zdieľa v priemere 57 percent respondentov. Obavy sú obzvlášť vysoké vo vyspelých ekonomikách vrátane Kanady a Spojených štátov a mnohých európskych krajín. „Tento pesimistický pohľad na ekonomickú budúcnosť zdieľajú mladší aj starší dospelí, ako aj ľudia s vyššími a nižšími príjmami,“ uvádza Pew.
Napríklad podiel Nemcov, ktorí si myslia, že deti budú chudobnejšie ako ich rodičia, sa od roku 2019 zvýšil - z vtedajších 42 percent na súčasných 61 percent. Vnímanie ekonomickej nerovnosti ide ruka v ruke s pesimizmom. Kde sa bohatstvo sústreďuje v rukách úzkej elity, tam obyvatelia neveria, že ich deti budú mať šancu na lepší život. V Británii až 88 percent tých, ktorí vnímajú nerovnosť ako vážny problém, zároveň verí, že ďalšia generácia sa bude mať horšie. Dôvod? Rýchlo rastúce náklady na bývanie, zdravotnú starostlivosť a vzdelanie. Stredná trieda, ktorá bola kedysi symbolom stability, sa topí v dlhoch a obavách.
Zatiaľ čo v západných ekonomikách vládne sklamanie, v Ázii sa dívajú do budúcnosti s nádejou. V Indii, Bangladéši, Indonézii či na Filipínach si až 70 percent ľudí myslí, že budúca generácia bude mať lepšie podmienky. Rozdiel? Rýchlo rastúce ekonomiky, rastúca stredná trieda a pocit, že sa veci hýbu správnym smerom.
Dôvody nespokojnosti
Samozrejme, pesimizmus nie je vždy opodstatnený. Keď sa ľudí pýtajú na ekonomické vyhliadky, zvyčajne neštudujú štatistiky HDP na obyvateľa ani dlhodobé trendy. Ich odpovede sú často ovplyvnené krátkodobými obavami – infláciou, cenami energií, nestabilitou na trhoch. Niekedy aj politickou situáciou. To však nemení nič na tom, že nedôvera v lepšiu budúcnosť sa stáva realitou.
Pandémia covid-19 len prehĺbila obavy. Stratené pracovné miesta, inflácia, neistota – to všetko spôsobilo, že ľudia stratili ilúzie o tom, že „časom sa všetko zlepší“. A vlády? Tie zatiaľ veľa neukázali. Ak sa nič nezmení, čaká nás budúcnosť, kde sa z ekonomiky stane hra s nulovým alebo dokonca negatívnym súčtom – ak má jedna skupina získať, iná musí stratiť. Ak sa potvrdí scenár, že budúce generácie budú na tom horšie, bude to znamenať politickú nestabilitu, konflikty a rastúcu nedôveru v inštitúcie.
V niektorých krajinách je pesimizmus logický. Japonsko sa už desaťročia potáca v stagnácii, Grécko sa nevie vymaniť z ekonomických kríz a ani v západnej Európe nevyzerá situácia ružovo. Ale v USA, kde hospodárstvo rástlo celé storočia? V Kanade, ktorá patrí medzi krajiny s najvyššou životnou úrovňou? Ak aj tu ľudia veria, že budúcnosť ich detí bude horšia, niečo je zle.
Pocit úpadku však nie je len otázkou ekonomiky. OECD v roku 2019 publikovala štúdiu o strednej triede a jej význame. Podľa nej nešlo len o výšku príjmu, ale najmä o dostupnosť kvalitného bývania, vzdelania a zdravotnej starostlivosti. A práve tieto oblasti sú dnes čoraz drahšie. Stredná trieda sa zmenšuje, mladí si nemôžu dovoliť vlastné bývanie a vysokoškolské vzdelanie sa pre mnohých stáva luxusom.
Je tu však priestor na zmenu. Ak chcú vlády presvedčiť ľudí, že budúcnosť nie je vopred prehratá, musia prestať s prázdnymi sľubmi a konečne konať. Musia riešiť ekonomickú nerovnosť, investovať do vzdelania, zdravotníctva a infraštruktúry, aby mladá generácia mala reálnu šancu na lepší život. Musia zvládnuť verejné financie a zabrániť tomu, aby sa budúce krízy stali len ďalším dôvodom na ešte väčší pesimizmus. Svet sa prudko mení.
Najväčší svetoví hráči sa začínajú voči sebe vymedzovať aj v obchodnej spolupráci. Trumpove clá podporia uzatváranie ekonomík a prehĺbia pocit ekonomického úpadku aj u spotrebiteľov. Pesimizmus nie je len negatívne znejúci pojem – je to politická sila. Ak ľudia uveria, že sa situácia už nikdy nezlepší, vytvára to priestor pre radikálne riešenia, populizmus a spoločenské konflikty. Či už v USA, Európe alebo kdekoľvek inde, krajiny, ktoré sa chcú vyhnúť budúcnosti plnej neistoty a hnevu, budú musieť priniesť ďalšie politické zmeny.
