Napriek vojne, ktorú vedie Rusko na Ukrajine, zostáva pre Spojené štáty najväčšou bezpečnostnou výzvou Čína. Hrozba zo strany Pekingu bude rozhodujúca pri určovaní vybavenia a zloženia armády USA v budúcnosti. Vyplýva to z novej obrannej stratégie, ktorú zverejnil Pentagón. 

Nová obranná stratégia 

Podľa záverov revidovanej stratégie je Čína naďalej „najzávažnejším strategickým konkurentom pre nadchádzajúce desaťročia“, pokým Rusko zostáva „akútnou“ hrozbou.

Dokument hovorí o snahe zabrániť dominancii Pekingu v „kľúčových regiónoch“. Upozorňuje, že americké spojenectvá v indopacifickom regióne a využíva rastúcu armádu na nátlak a vyhrážky voči susedom.

Rusko je vážnou hrozbou pre USA a ich spojencov vzhľadom na svoje jadrové zbrane, kybernetické operácie a rakety dlhého doletu.

Koncepcia „integrovaného odstrašovania“

Nová stratégia podľa predstaviteľa amerického ministerstva obrany odráža skutočnosť, že USA po prvý raz čelia dvom konkurentom disponujúcim jadrovými zbraňami. Predošlú stratégiu z roku 2018 charakterizoval zásadný posun zamerania americkej armády od boja proti terorizmu k príprave na vojnu s inou veľmocou.

Ústredným bodom novej stratégie je koncepcia „integrovaného odstrašovania“. Znamená to, že Spojené štáty budú pri odrádzaní nepriateľov od útoku využívať širokú kombináciu vojenskej moci, ekonomického a diplomatického tlaku a silných spojenectiev.

Stav jadrových síl

Pentagón zverejnil aj sprievodnú správu o stave jadrových síl. Zdôrazňuje v nej potrebu modernizácie i nukleárne riziká najmä v súvislosti s posilňovaním vzťahov medzi Čínou a Ruskom. Potvrdzuje tiež zrušenie programu jadrových riadených rakiet odpaľovaných z ponoriek, ktoré už podľa dokumentu nie sú potrebné.

V dokumente sa tiež píše, že prípadný jadrový útok Severnej Kórey na USA alebo ich spojencov a partnerov by bol neprijateľný a viedol k ukončeniu tamojšieho režimu. „Neexistuje scenár, v ktorom by režim Kim (Čong-una) mohol použiť jadrové zbrane a prežiť,“ citovala zo správy AP.

Obranná stratégia poukazuje okrem toho na rýchly pokrok Číny a Ruska pri vývoji hypersonických striel, ako aj potenciálu zostreliť satelity alebo ich vychýliť z obežnej dráhy. USA v reakcii budujú sieť satelitov na nízkej obežnej dráhe so zámerom rýchlejšie odhaľovať odpálenie hypersonických rakiet.

Ďalšie dôležité správy

KK42 Peking - Na archívnej snímke z 4. decembra 2013 čínsky prezident Si Ťin-pching a vtedajší americký viceprezident Joe Biden pózujú počas stretnutia v Pekingu. Čína vo štvrtok 21. januára 2021 vyzvala, aby sa medzi Pekingom a Washingtonom začala nová éra vzťahov. Urobila tak deň po inaugurácii amerického prezidenta Joea Bidena, ktorý nahradil v úrade republikána Donalda Trumpa, píše agentúra AFP. FOTO TASR/AP
FILE - In this Dec. 4, 2013, file photo, Chinese President Xi Jinping, right, shakes
Neprehliadnite

Čína je ochotná hľadať cestu, ako vychádzať s USA , povedal Si Ťin-pching