Politikom v Európe sa podarilo vyčleniť okolo 280 miliárd eur, ktorými chcú podnikom a spotrebiteľom pomôcť zmierniť prudko rastúce ceny energií. Existuje však riziko, že táto pomoc nebude z hľadiska súčasnej krízy stačiť, píše agentúra Bloomberg.
Rusko znižuje dodávky plynu. Pridajte k tomu odstávky elektrární v Európe a niet sa čo čudovať, že veľkoobchodné ceny energií v uplynulých piatich rokoch dosiahli viac než desaťnásobok svojho sezónneho priemeru.
Tlak ďalej narastá, keďže Moskva sa pripravuje na stredajšie odstavenie plynovodu Nord Stream, ktorý čaká údržba. To oživilo obavy z dlhodobej odstávky, ktorá by ohrozila snahy o zabezpečenie dostatočných zásob na zimu.
Hasiť oheň benzínom
Vlády naprieč kontinentom sa sústredili najmä na znižovanie účtov za energie. Tento prístup môže nielen naraziť na prudký nárast cien, ale aj zhoršiť súčasnú krízu.
Programy, akými sú nemecké zníženie dane za plyn či poľské dotácie na kúrenie bez obmedzenia podľa výšky príjmu či energetickej účinnosti, pravdepodobne dopyt iba zvýšia.
„Hasia oheň benzínom,“ myslí si predsedníčka think-tanku Forum Energii Joanna Mackowiaková-Panderová, podľa ktorej sme ešte nedosiahli dno krízy.
Ministrov energetiky EÚ možno čaká mimoriadne zasadnutie, na ktorom budú rokovať o výkyvoch na trhoch s energiou.
Česko, ktoré momentálne predsedá EÚ, uvažuje o zvolaní európskej rady pre energetiku, kde by členské štáty diskutovali o zastropovaní cien elektriny. ČTK o tom informoval český minister priemyslu a obchodu Jozef Sikela.
Prioritou musí byť úspora energie
Doterajšia politická reakcia môže spôsobiť rýchle minutie finančných rezerv regiónu či zintenzívniť rast inflácie, ozrejmuje Bloomberg. To by vytvorilo tlak na daňovníkov, aby vyrovnali účet za ďalšiu podporu. Očakáva sa totiž, že ceny ostanú vysoké minimálne celý budúci rok.
Zo štúdie think-tanku Institute for Government vyplynulo, že napríklad takú Britániu budú extra náklady na energiu stáť v roku 2023 okolo 110 miliárd libier.
Namiesto prerozdeľovania peňazí by sa úrady mali sústrediť na podporu iba tých najzraniteľnejších obyvateľov a podporovať investície do opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti pre podniky a bohatších spotrebiteľov. Myslí si to Peter Vis, ktorý pôsobil v Európskej komisii a teraz je poradcom v poradenskej firme Rud Pedersen Public Affairs.
Je ľahké voličom predať politiky, akou je plán Grécka pokryť v septembri 94 percent nárastu účtov za energie. Zníženie spotreby si však vyžaduje rozhodnutia, ktoré sa nestretnú s veľkým nadšením.
Úspora energie musí byť podľa Visa prioritou. „Nárast cien energií bude veľmi bolestivý a vlády majú stále ďaleko od toho, aby poskytli primeranú reakciu,“ varuje poradca.
Ďalšie dôležité správy
