Vládou schválený akčný plán k Národnej vodíkovej stratégii ráta s podporou projektov na rozvoj vodíkových technológií vo výške približne 60 miliónov eur najmä z plánu obnovy a eurofondov. Oproti pôvodnému návrhu, ktorý rátal s investíciami vo výške viac ako 950 miliónov eur do roku 2030, ide o výrazný pokles, no zainteresovaní odborníci sú napriek tomu spokojní.
„Ja si myslím, že je to určite víťazstvo, lebo nám to otvára dvere,“ povedal predseda Národnej vodíkovej asociácie Ján Weiterschütz. Slovensko podľa neho musí v prvom rade pripraviť legislatívu a cestovnú mapu využitia vodíka. „Zatiaľ nevieme stanoviť, akým spôsobom sa dosiahne méta v roku 2030, čo sme v pôvodnom znení akčného plánu mali, to je vyrobiť aj spotrebovať ročne 45-tisíc ton vodíka, lebo ešte nie sú definitívne jasné ani európske rámce,“ dodal Weiterschütz.
Tri vodíkové čerpacie stanice
Akčný plán bol navrhovaný s platnosťou do roku 2030, no aktuálne bol schválený len do roku 2026. Na Slovensku by sa podľa neho mali vybudovať minimálne tri vodíkové čerpacie stanice a postaviť by sa mali prvé výrobné kapacity obnoviteľného a nízkouhlíkového vodíka. Pokiaľ sa tieto projekty podarí dokončiť, mali by sme v roku 2027 produkovať minimálne 1 200 ton vodíka na využitie v priemysle, energetike a doprave.
Návrh, ktorý dalo Ministerstvo hospodárstva vlani v septembri do medzirezortného pripomienkového konania, bol pritom výrazne ambicióznejší. Do roku 2030 sa podľa neho mala ročná výroba vodíka z nízkouhlíkových technológií na Slovensku zvýšiť na 45-tisíc ton. Z toho 20-tisíc ton sa malo vyrobiť v elektrolyzéroch napájaných elektrinou z obnoviteľných alebo jadrových zdrojov a 20-tisíc z odpadu a biomasy. Náklady na realizáciu týchto cieľov vtedy rezort vyčíslil na 955 miliónov eur.
Sulík kritikou nešetril
Exminister hospodárstva Richard Sulík si myslí, že nie je podstatné, čo vláda v pondelok schválila, keďže jej mandát je obmedzený iba na niekoľko mesiacov. „Buď nový minister pochopí význam vodíkových technológií a plán sa upraví, alebo nepochopí a potom to nechá tak,“ povedal Sulík, ktorý má ambície sa do ministerského kresla vrátiť.
Exminister svojich nástupcov za výrazné zníženie investícií do vodíkových technológií najmä v súvislosti s čerpaním eurofondov skritizoval. „Na jednej strane to okrešú a na druhej strane prepadnú štyri miliardy,“ povedal Sulík. „Radšej to dám do vodíkových technológií, ako nechať to úplne prepadnúť,“ dodal.
Nevyčerpané eurofondy
Aktuálne má Slovensko skutočne nevyčerpané viac ako štyri miliardy eur zo starých eurofondov. Presunom časti z nich na energetickú pomoc a pomoc odídencom z Ukrajiny spolu s využitím už zazmluvnených projektov by sa mala suma znížiť. Premiér Ľudovít Ódor odhadol riziko nedočerpania peňazí z Bruselu na 800 miliónov eur.
Pôvodne malo na Slovensku do roku 2030 jazdiť štyritisíc osobných automobilov na vodík, 260 autobusov, 600 ľahkých úžitkových vozidiel, rovnaký počet ťažkých úžitkových vozidiel, komunálnych vozidiel a pracovných strojov a tiež 12 vlakových súprav s vodíkovým pohonom. Zvyšovať sa mal aj počet čerpacích staníc na vodík. Zo súčasných dvoch ich malo do roku 2025 pribudnúť ďalších šesť a do roku 2030 malo byť k dispozícii 25 takýchto zariadení, z toho minimálne dve na podchladený kvapalný vodík. Čo sa z týchto ambícií dostane do pokračovania akčného plánu, nie je jasné.
Vodík ako „zelený“ plyn budúcnosti
Schválenie akčného plánu, hoci v oklieštenej podobe, považuje za pozitívne aj analytik portálu energieprevas.sk Jozef Badida. „Keďže sme na začiatku celého procesu, je vhodné podporiť pilotné projekty výroby a vodíkových údolí, ako aj nastaviť legislatívne pravidlá, o čo sa nedávno schválený akčný plán naozaj snaží,“ myslí si Badida. Dodal, že vodík má potenciál byť „zeleným“ plynom budúcnosti, ak sa skutočne plánujeme dopracovať ku klimatickej neutralite. Jeho prvoradé využitie by malo byť v sektoroch, ktoré je ťažké elektrifikovať, ako napríklad chemický priemysel.
Ďalšie dôležité správy
