Ako vníma sociálnodemokratická strana podporu podnikania?

Nechcem, aby to vyzeralo, že ako sociálni demokrati sme nejakí Červení Kméri. Keď hovorím, že stredobodom našej politiky má byť človek, tak nielen človek, čo pracuje, ale aj človek, čo prácu dáva. Preto musíme dať signál aj tým, ktorí prácu dávajú, pretože tiež žiadajú stabilitu, predvídateľnosť, jasné pravidlá a čo najmenšie zbytočné zasahovanie do ich fungovania. A to vie to robiť aj sociálno-demokraticky orientovaná strana, to vám garantujem.

Ako to chcete dosiahnuť? Ako by sa to zhodovalo napríklad s Matovičovou reformou?

No nechcem teraz povedať, že celá reforma je komplet zlá. Samozrejme môžem súhlasiť s časťou nejakých krokov, ktoré podnikateľom zjednodušia život. Aj keď technicky v pozadí si ich neviem predstaviť, pretože o jednotnom výbere daní a odvodov počúvame už veľmi dlho.

V čom je problém s jednotným odvodom?

Napríklad, ak je sociálne poistenie a dôchodok zásluhová dávka, to znamená, že musí presne vedieť, koľko som odviedol na svoj dôchodkový účet, z čoho sa mi vypočíta dôchodok. Prerobiť tie systémy tak, že Volkswagen za 11-tisíc zamestnancov pošle jednu platbu do Sociálnej poisťovne, tí musia potom ale vedieť že za Ižipa je tam toľko, za Pellegriniho toľko - to sa ľahšie povie, ako sa spraví. Ak teda nemieni štát narábať s peniazmi, ako chce - že zoberie veľký balík a povie si, že teraz nepotrebuje dať do Sociálnej poisťovne toľko, tak si presunie niekde inde. Ak by toto chcel robiť, je to veľmi zlá cesta.

Ako ďalej zjednodušiť život podnikateľom?

Podnikatelia samozrejme potrebujú zjednodušenie svojich pravidiel. To dnes vidíme v pokusoch v nejakých kilečkách, ale to sú iba kozmetické úpravy. Tu treba raz a navždy zadefinovať, ako sa budú vyvíjať dane, zdravý daňový mix, aby sme si jasne s podnikateľmi urobili dohodu o napĺňaní štátneho rozpočtu.

Keď som bol predseda vlády a prišli ku mne firmy, povedali, že minulý rok zaplatili 20 miliónov na daniach. Pogratuloval som im, lebo mali 100 miliónov zisk, do budúcna som im zaželal, aby mali 150-miliónový zisk a štátu zaplatili 30 miliónov. Je nádherné, keď môžu platiť dane, čo znamená, že boli úspešní a urobili zisk.

Korporátna daň nie je žiadnym spôsobom dnes tak vysoká, že by nútila extrémne optimalizovať úspešné firmy. Na druhej strane si povedzme ale aj to, že zhruba 80 percent našich príjmov platí top 100 najväčších firiem a tie desaťtisíce eseročiek tomu štátu neodvádzajú prakticky nič.

Ako vnímate vysoké daňovo-odvodové zaťaženie na Slovensku?

Ak hovoríme o daňovo-odvodovom zaťažení, je to veľká téma, a hovorí sa, aké je u nás vysoké. Celkovo daňovo-odvodové zaťaženie v rámci krajín OECD alebo v rámci regiónu nie je na Slovensku extrémne vyššie oproti iným krajinám, ba niekedy aj nižšie. Ono sa líši s inými krajinami v tom, že inde je daňové zaťaženie vyššie a odvodové je nižšie. Preto firmy nadávajú na vysoké odvody, málokedy nadávajú na dane. Väčšinou ich trápia odvody.

Rakúsky kancelár Kurz, ešte kým bol vo funkcii, oznamoval s veľkou pompou, že znižuje progresívne sadzby dane z príjmu u fyzických osôb z viac ako 40 percent na 40 percent, z viac ako 30 percent na 30 percent, s viac ako 20 percent na 20 percent. Teraz tam majú 20, 30 a 40 percent a to už považujú za obrovské zníženie oproti tomu, čo mali predtým. Čiže zamestnanec platí veľmi vysoké dane, ale zamestnávateľ za neho platí nižšie odvody. Čiže v globále rakúske daňovo-odvodové zaťaženie nie o nič nižšie, ale je inak rozložené. Poďme diskutovať o daňovo-odvodovom zaťažení, len upozorňujem, že to sú dve spojené nádoby - niekde uberiete a inde musíte pridať.

Prečo je problém s riešením tohto problému?

Ako Slovák mám takú povahu, že aj by som nič nechcel zaplatiť, ani dane ani odvody, ale keď budem starý, tak štát nech mi dá parádny dôchodok, a hlavne očakávam, že budeme mať dobré cesty, pozametané lístie, že budeme mať kvalitné školy zadarmo, a ešte aj zdravotníctvo na špičkovej úrovni. Ale dane by som nechcel platiť, aj odvody polovičné, keby sa dalo sociálne odvody už ani nepýtajte odo mňa. A ako sa toto dá spraviť?

Dá sa to nejako spraviť?

Teória o malom štáte, ako napríklad presadzuje SaS, že štát má byť čo najmenší, sa ukázala ako problém. V kritických situáciách pandémie sa všetci obracali na štát, nikto sa neobrátil na veľké medzinárodné koncerny, aby ho ratovali. A ukázalo sa, že práve robustné štáty, s robustný sociálnym systémom a mechanizmami, ako rozdeľovať peniaze, dokázali krízu zvládnuť podstatne lepšie ako štát, ktorý nemá takúto robustnú infraštruktúru a hral sa na maličký štát.

A ešte musím inú vec povedať: keď sa rozprávate so zahraničnými podnikateľmi na Slovensku, častokrát vám povedia, že majú vo svojich krajinách podmienky ešte ťažšie. Oni sú tu relatívne spokojní. Najväčší problém je skôr nestabilita. Pretože každú životnú situáciu pretavujeme do zákonov. Niečo sa šustne a okamžite ide poslanecký návrh zákona namiesto toho, aby sme si tvorili tradície a mustry správania sa. A nie na každú vec mať zákon. Potom tých zákonov je na každej schôdzi 80 a za rok ich je tisíc.