„Je to veľmi kľúčová vec, pretože momentálne takýto zákon nemáme a má definovať konkrétne úlohy jednotlivých rezortov a inštitúcií na Slovensku,“ vyhlásil. Hoci zákon je už na 99 percent hotový, návrh ešte nespĺňa všetky vicepremiérove predstavy.
Vysvetlil, že v rámci systému Renegat vie krajina reagovať napríklad na lietadlo, ktoré zmení kurz a mieri na atómovú elektráreň.
„Máme systém, v ktorom vieme za niekoľko minút rozhodnúť, či lietadlo zostreliť, alebo nie. Slovensko však v rámci zákona o kybernetickej bezpečnosti potrebuje aj takzvaný kybernetický Renegat,“ zdôraznil P. Pellegrini.
Takýto systém by podľa neho umožnil orgánom kybernetickému útoku na jadrovú elektráreň či riadenie letovej dopravy zabrániť alebo ho odraziť.
Centrum kybernetickej bezpečnosti NATO uskutočnilo analýzu stratégií kybernetickej ochrany v rámci členských krajín, ktorú má Slovensko k dispozícií a ktorú použije pri príprave tohto zákona. Legislatíva pôjde do pripomienkového konania už začiatkom leta.
P. Pellegrini tiež zdôraznil, že v prípade masívnych celosvetových kybernetických útokov nie je možné, aby sa bránila len jedna krajina a preto je v rámci NATO pripravený scenár, ako si krajiny navzájom pomôžu pri takýchto útokoch.
