Čínsko-ruská spolupráca nepozná hraníc, tvrdili v bezprecedentnom spoločnom vyhlásení, ktoré vydali počas tohtoročných zimných olympijských hier v Pekingu čínsky prezident Si Ťin-pching a šéf Kremľa Vladimir Putin, píše Forbes.
Chceli meniť svetový poriadok
Obaja autoritárski vodcovia si otvorene sľúbili vzájomnú podporu a spoluprácu v úsilí vzoprieť sa priamo Spojenými štátmi ovládanému medzinárodnému poriadku a napokon ho nahradiť.
Navonok sa táto nová aliancia vrcholných predstaviteľov spriahla, aby vyprovokovala Západ, čo sa jej už aj podarilo.
Malý projekt
Ruský plynárenský gigant Gazprom a čínsky štátny energetický koncern CNCP podpísali totiž 4. februára dohodu o dodávke ďalších desiatich miliárd kubických metrov zemného plynu, čím sa ruský export tejto komodity do Číny zvýšil na 48 miliárd kubických metrov.
Ide však len o malý projekt v porovnaní s dlhodobým ekonomickým cieľom Ruska, ktorým je plynovodná sieť vedúca zo Sibíri a Mongolska do Číny. Rusku obzvlášť záleží na plynovode Sojuz-Vostok, ktorý by sám zabezpečil dodávky ďalších 50 miliárd kubických metrov plynu do Číny, čím by sa export ruského plynu do tejto krajiny zdvojnásobil.
Hľadia na východ
Rusko, ktoré pre svoju agresiu na Ukrajine čelí rozsiahlym sankciám Západu, sa tak s nádejou obracia na východ. Zatiaľ čo Moskva je týmito plánmi nadšená, Peking sa k nim stavia chladnejšie. A práve nedostatok entuziazmu na strane Číny prezrádza jednoduchú pravdu o pevnosti zväzku medzi oboma krajinami. Nie je to vzťah rovného s rovným.
Čína sa zmenila
V dôsledku medzinárodnej izolácie je Moskva donútená uchádzať sa o priazeň Pekingu, a ten v žiadnom prípade nemá chuť nastúpiť na ruskú potápajúcu sa loď. Čína sa totiž za posledné roky veľmi zmenila a jej nová infraštruktúra už nie je závislá alebo výlučne závislá od využívania ruskej energie.
Ďalšie dôležité správy
