Najnovšia analýza Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov počíta aj s budúcoročným zvyšovaním minimálnej mzdy na výšku 623 eur a s tým súvisiacim zvýšením sociálnych príplatkov na ňu naviazaných. Po zrátaní dopadov zástupcovia odvetvia bijú na poplach.
Pekárne sú, okrem iného, segmentom, kde len 19 percent práce sa nevykonáva v pracovnom čase s nutnosťou vyplácať príplatky. Pečie sa totiž najmä v noci.
V Česku skončí superhrubá mzda, daň sa zníži o štvrtinu. Slovensko to radšej skúsi v rajoch
Prepustia desať percent ľudí
Na jedného zamestnanca v pekárskom odvetví sa za päť rokov v priemere zdvihli osobné náklady o 602 eur za jeden kalendárny mesiac. „Zástupcovia pekárenských spoločností na Slovensku sú na jednej strane veľmi radi, že mzdy ich zamestnancov rastú, pretože si prácu svojich ľudí nadovšetko vážia. No rast samotných miezd nie je taký veľký, ako je rast samotných odvodov firiem z príplatkov smerom k štátu,“ uvádza predsedníčka Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Tatiana Lopúchová.
Takýto rapídny nárast minimálnej mzdy i príplatkov preto pekári považujú za ohrozenie napredovania a rozvoja celého segmentu, ktorý podľa nich už dnes patrí k najohrozenejším sektorom v rámci potravinárskeho priemyslu na Slovensku. „Príplatkami je totiž zaťažená drvivá väčšina pracovného fondu v pekárňach. Pekári sa preto právom obávajú ďalšieho prepúšťania,“ konštatuje T. Lopúchová.
Po budúcoročnom navýšení minimálnej mzdy budú pekári nútení, podľa slov ich zástupkyne, prepustiť desať percent zamestnancov. V prieskume zväzu sa tak vyjadrila vyše polovica členov. „Pekárenský sektor ľudí potrebuje, pretože väčšina úkonov je stále závislá na ručnej práci, no pri nutnosti zachovania minimálnej ziskovosti budú mnohí pekári nútení počet zamestnancov ešte znižovať. Podľa výpočtov budú totiž od roku 2021 tvoriť mzdové náklady až 47 percent nákladov na výrobu. V tomto roku je to o dve percentá v priemere menej,“ tvrdí T. Lopúchová.
Šéfka zväzu tiež pripomína, že pekári, cukrári a cestovinári boli navyše vyčlenení z akýchkoľvek dotácií na podporu podnikania, ako aj z dotácií na zmiernenie dopadov koronakrízy. „Mimochodom, o túto pomoc môžu žiadať takmer všetci potravinári okrem pekárov,“ sťažuje sa T. Lopúchová.
Vyššie pultové ceny a nižšie odvody
Pre zvyšovanie nákladov na prácu, ale aj cien vstupných surovín a energií je preto podľa pekárov nutné, aby sa zvýšili odbytové ceny pekárenských výrobkov. Obchodné reťazce však, ako tvrdia pekári, nechcú akceptovať zvyšujúce sa náklady pekární pri výrobe. Riešením má byť podľa nich zdvíhanie cien pekárenských výrobkov aj na pultoch.
„Cena chleba sa na pultoch buď nemenila vôbec, alebo len veľmi mierne, už niekoľko rokov. Avšak náklady rastú skokovo. Pripomíname, že náklady na ľudí sa za päť rokov zvýšili o 90 percent, neustále však rastú aj ceny surovín, energií či pohonných látok. Z toho dôvodu sa náš sektor neustále prepadá do hlbšej recesie,“ upozorňuje predsedníčka zväzu pekárov.
Pekári apelujú aj na štát a vládu, aby sa zamysleli nad možnosťou zníženia odvodovej povinnosti najmä pre firmy z tých sektorov, ktorých pracovný fond je zákonnými príplatkami zaťažený viac ako v 50 percentách. „Súbeh zvýšenia odbytových cien a zníženia odvodov by pekárom mohol poskytnúť priestor na racionalizáciu nákladov, investície do zamestnancov a technológií, ktoré by umožnili držať krok so zahraničnou konkurenciou,“ myslí si T. Lopúchová.
Konkurencia zvonka
Pekárom robí vrásky na čele práve aj dovoz mrazených a predpečených výrobkov zo zahraničia. Z celkového množstva pekárenských výrobkov predávaných v slovenských obchodných reťazcoch tvoria zmrazené a dopekané výrobky až štyridsať percent. A väčšina z nich je z Poľska, Nemecka, Rakúska či Maďarska. V roku 2018 sa na Slovensko doviezli pekárske výrobky za takmer 190 miliónov eur a vyviezlo sa za skoro 99 miliónov eur, pričom prehlbovanie záporného salda podľa zväzu pekárov pokračovalo aj vlani.
V čase pandémie stúpol záujem o kváskové pečivo. Minit rozširuje výrobu
Zároveň kontinuálne klesá spotreba čerstvého chleba a pečiva slovenským spotrebiteľom. Podľa údajov Štatistického úradu bola v roku 2018 konzumácia v priemere 34,5 kilogramu chleba na obyvateľa, pričom v roku 2000 bola spotreba na jedného človeka vyše 50 kilogramov. V osemdesiatych rokoch minulého storočia to bol dvojnásobok dnešného stavu, približne 70 kilogramov.
