Celý príbeh sa začal v rok 2002, keď sa privatizovali Slovenské plavby a prístavy. Spoločnosť Port Service sa zúčastnila súťaže o 87 percent akcií v prístavoch, za ktoré ponúkala 408 miliónov korún. Fond národného majetku (FNM) ju z privatizácie vylúčil, pretože sa mu nezdal úverový prísľub, ktorý firma do súťaže predložila. Port Service štát zažaloval o náhradu zmareného zisku. Najvyšší súd SR ešte v roku 2011 rozhodol, že vylúčenie bolo neoprávnené, o presnej výške odškodnenia doteraz rozhodnuté nebolo.
Jediným akcionárom Port Service bola v minulosti (do augusta 2006) spoločnosť Port Service Bratislava, ktorej nepriamym 34-percentným majiteľom je minister hospodárstva P. Pavlis. V tejto firme dodnes figuruje cez svoju eseročku FIN-MARK, ktorú vlastní spolu s manželkou.
Sám P. Pavlis podľa denníka Sme žalobu na FNM podpísal, bolo to ešte 11. decembra 2002. O dva týždne neskôr navrhol premiér Robert Fico (Smer-SD) P. Pavlisa do dozornej rady FNM. Pri tej príležitosti podpísal prehlásenie, že „nevykonáva žiadnu činnosť, ktorá by bola v rozpore so záujmami FNM.“
Minister, ktorý financoval súd proti štátu
Tento stret záujmov bol oveľa väčší, než sa doteraz vedelo. Mestská poslankyňa v bratislavskom Starom Meste Veronika Remišová v pondelok na blogu upozornila, že P. Pavlis požičal v roku 2006 spoločnosti Port Service 665-tisíc korún (22-tisíc eur) na zaplatenie súdneho poplatku.
Port Service peniaze potreboval, aby sa mohol odvolať proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, podľa ktorého štát nepochybil, keď firmu z privatizácie slovenských prístavov vylúčil a FNM preto nemusel firmu odškodňovať.
„Krátkodobá pôžička od P. Pavlisa v dobe, keď pôsobil ako predseda predstavenstva, aj po, spoločnosť nemala prostriedky na úhradu záväzkov z obchodného styku, na súdne trovy,“ píše Port Service vo svojej účtovnej závierke za rok 2006.
P. Pavlis v stredu vyhlásil, že nešlo o jeho 22-tisíc eur. Peniaze mu mal dať nový majiteľ spoločnosti, ktorý Port Service ovládol v auguste 2006. „Nemám preto žiadnu pohľadávku voči spoločnosti Port Service,“ vyhlásil. Tvrdí, že v účtovnej závierke sú peniaze účtované na jeho meno, pretože v tom čase mal ako jediný oprávnenia vkladať peniaze na bankový účet firmy. „Aký zmysel by dávalo požičiavať vlastné peniaze firme, s ktorou som nemal už nič spoločné?“ pýtal sa P. Pavlis novinárov, keď oponovali, že jeho vysvetlenie je nedôveryhodné.
Port Service pritom dodnes eviduje záväzok voči P. Pavlisovi vo svojom účtovníctve. Port Service od roku 2006 v účtovníctve každoročne vykazuje krátkodobé finančné výpomoci v hodnote 29 875 eur, naposledy za rok 2012. „To, že tam tá pohľadávka svieti, už nie je moja vec,“ reaguje P. Pavlis. „Podľa toho, čo viem z médií, firma nemá peniaze a jej účtovník pravdepodobne každoročne prepisuje údaje zo starších účtovných závierok,“ tvrdí minister.
P. Pavlis pohľadávku voči Port Service nezahrnul do svojho majetkového priznania za rok 2013, ani iného skoršieho priznania. Medzičasom bol poslancom za Smer-SD, od apríla 2012 štátnym tajomníkom ministerstva hospodárstva a od júla 2014 je ministrom.
Pavlis predal firmu schránke z Karibiku
V. Remišová upozornila aj na ďalšiu transakciu, ktorá vrhá na P. Pavlisa zlé svetlo. Spoločnosť Port Service Bratislava predala svoju dcérsku firmu Port Service schránkovej spoločnosti Castelo Holdings z karibského ostrova Curaçao. Obchod prebehol 12. júna 2006, teda päť dní pred parlamentnými voľbami, v ktorých P. Pavlis kandidoval za Smer-SD zo zvoliteľného pätnásteho miesta na kandidátke.
Spoločnosť Castelo Holdings je schránka, sídli na karibskom ostrove Curaçao pri pobreží Venezuely. V minulosti patril ostrov pod Holandské Antily, po ich rozpustení priamo pod Holandsko. Castelo Holdings bola založená 26. novembra 1999, sídli na adrese s desiatkami iných firiem. Spravuje ju spoločnosť Curaçao Corporation Company, ktorá sa živí zakladaním a správou anonymných firiem.
P. Pavlis po predaji spoločnosti na prvý pohľad stratil papierový vzťah s Port Service, no V. Remišová si všimla, že väzby sa nemuseli úplne preťať. Vo štvrtok 27. júla 2006 prebehlo valné zhromaždenie Port Service, na ktoré prišiel aj P. Pavlis. Bolo to 23 dní po tom, čo sa ujal funkcie poslanca Národnej rady SR, 45 dní potom, čo s firmou Port Service stratil majetkový vzťah a 26 mesiacov po tom, čo odišiel z jej predstavenstva. Podľa notárskej zápisnice robil overovateľa na valnom zhromaždení firmy, s ktorou papierovo nemal nič spoločné.
„[P. Pavlis] zaparkoval päť dní pred voľbami v roku 2006 svoju firmu do daňového raja,“ zhodnotil transakciu líder Obyčajných ľudí Igor Matovič. Spolu s Richardom Sulíkom (SaS) a Danielom Lipšicom (Nova) vyzvali premiéra Roberta Fica (Smer-SD), aby P. Pavlisa odvolal. „Je to učebnicový príklad toho, ako robí Smer biznis na úkor štátu,“ myslí si I. Matovič.
P. Pavlis dôvod na odchod nevidí. Tvrdí, že zmluva o predaji akcií Port Service rátala s vyše mesačnou rezervou na administráciu prevodu akcií. Počas tohto času bol Port Service Bratislava a teda aj P. Pavlis stále majiteľom firmy. „Moja účasť na tomto valnom zhromaždení bola preto absolútne oprávnená, až po ňom som so spoločnosťou stratil akýkoľvek vzťah,“ zdôrazňuje P. Pavlis.
Predaj akcií Port Service na karibskú spoločnosť Castelo Holdings síce prebehol 12. júna 2006, no v Obchodnom registri SR sa objavil až 25. augusta 2006, teda až po zmienenom valnom zhromaždení. Nič to nemení na fakte, že na valnom zhromaždení, kam P. Pavlis prišiel, vystupovala spoločnosť Castelo Holdings ako jediný akcionár spoločnosti Port Service.
Rokoval s Nemcom, ktorého riešia tajné služby
Akcie Port Service podľa P. Pavlisa kupovala spoločnosť ECM, ktorá mala byť finančným a strategickým poradcom spoločnosti Port Service už v privatizačnom tendri na Slovenské plavby a prístavy v roku 2002. „Zistili sme, že tá spoločnosť [Port Service, pozn. red.] je nepotrebná a ako zaťaženú súdnym sporom sme ju predali spoločnosti ECM,“ povedal P. Pavlis.
Za spoločnosť ECM rokoval podľa vlastných slov s Nemcom Karlom Heinzom Hauptmannom. „Odvtedy sme sa nestretli, keby som ho dnes stretol na ulici, ani ho nespoznám,“ tvrdí P. Pavlis. O obchodné aktivity K. H. Hauptmanna sa má podľa českého denníka MF Dnes už niekoľko rokov zaujímať česká polícia, Interpol či tajné služby viacerých európskych štátov. Jeho meno si dávajú do súvisu najmä s praním špinavých peňazí, píše denník.
Jeho meno sa spomína aj v súvislosti s kauzou drahého jedla pre slovenské nemocnice. Figuruje v orgánoch firiem Dora Gastro a Hospital Catering Solutions, ktoré majú desaťročie dodávať nemocniciam stravu celkovo za 81 miliónov eur.
Napríklad spoločnosť Hospital Catering Solutions: jej väčšinovým akcionárom je luxemburská schránka Kanebo, ktorá v Česku vlastní napríklad pražskú akciovku RWA Partners. Mená a adresy jej manažérov sa zhodujú s manažérmi spoločnosti Port Service, ktorá sa súdi so Slovenskom..
Pláž v obci Westpunt na severozápade karibského ostrova Curaçao Zdroj: flickr.com/Christopher A. Dominic
TREND.sk sa pokúšal získať kontakt na Blanku Balšánkovú a Ivanu Brzkovú, ktoré sedia v orgánoch Port Service i pražskej firmy RWA Partners. Neúspešne. Iné firmy, v ktorých tieto Češky alebo K. H. Hauptmann vystupujú, síce majú webstránky, no sú len strohé a bez telefonického alebo e-mailového kontaktu. Ako napríklad web spoločností Bacora a Cromi, ktorých osadenstvo je podobné tomu v Port Service.
Hoci ťažká dopátrateľnosť týchto ľudí by mohla naznačovať, že ide iba o nasadené figúrky, na zozname bielych koní Finančnej správy SR z marca 2012, ktorý unikol na web predvlani, ich mená nie sú.
Babiš: Pýtajte sa Pavlisa
TREND.sk sa pokúšal zistiť pozadie predaja spoločnosti Port Service u ďalšieho spolumajiteľa spoločnosti Port Service Bratislava, ktorá akcie do Karibiku predala. Popri P. Pavlisovi a jeho manželke je 33-percentným spoločníkom firmy Port Service Bratislava rakúska firma podnikateľa Huberta Mierku – Mierka Donauhafen, ktorá prevádzkuje cargo prekladiská. Zvyšných 33 percent akcií nepriamo, cez české spoločnosti SynBiol a IMOBA, patrí podnikateľovi a českému ministrovi financií Andrejovi Babišovi.
„Nič s tým nemám,“ reagoval pre TREND.sk A. Babiš: „Mali sme obchodné vzťahy len so spoločnosťou Port Service Bratislava, o akciovej spoločnosti Port Service nič neviem a meno Castelo Holdings som počul prvýkrát až od vás,“ dodal podnikateľ. O A. Babišovi je známe, že cez daňové raje nepodniká, sám sa tým často pýši. „Nemám žiadne off-shore spoločnosti. Dane platím v Česku, Nemecku a na Slovensku, tam, kde podnikáme,“ zvykne hovoriť novinárom.
A. Babiš odporučil pýtať sa ľudí, ktorí v tom čase Port Service Bratislava riadili. Problém je, že v roku 2006, kedy predávala akcie v spoločnosti Port Service do Karibiku, mala firma jediného konateľa – P. Pavlisa. Minister hospodárstva je tak pravdepodobne jediným človekom, ktorý podrobnosti transakcie ovláda.
A. Babiš redakcii TREND.sk síce poskytol ešte kontakt na svojho manažéra Roberta Konopku, ktorý robí pre šalianske Duslo zo skupiny Agrofert, ale ani on podrobnosti o predaji spoločnosti Port Service nevedel. „My sme mali obchodný vzťah len so spoločnosťou Port Service Bratislava,“ povedal.
Andrej Babiš Zdroj: SITA / AP
Agrofert a Port Service pritom mali podľa verejne dostupných dokumentov k sebe minimálne raz blízko prinajmenšom miestne. Valné zhromaždenie spoločnosti Port Service za účasti P. Pavlisa totiž podľa notárskej zápisnice prebehlo v budove Istrochemu (podnik patriaci Agrofertu) na Nobelovej 34 v Bratislave. V Agroferte tvrdia čosi iné. „Valné zhromaždenia akciovej spoločnosti Port Service vlastnené spoločnosťou Castelo Holdings v sídle Istrochemu neprebiehajú,“ reagoval hovorca Agrofertu Karel Hanzelka na otázku, či je možné, aby v Istrocheme prebehlo valné zhromaždenie firmy, s ktorou Agrofert nemá nič spoločné.
Navyše, na tomto valnom zhromaždení zastupovala karibskú schránku advokátka Tatiana Dlhošová, ktorej advokátska kancelária dodnes sídli v Istrocheme. K. Hanzelka akékoľvek väzby cez právničku vylúčil. „Pani T. Dlhošová v minulosti externe spolupracovala ako právnik s firmami zo skupiny Agrofert, nikdy nebola v skupine zamestnaná,“ povedal. Zdôraznil, že v administratívnej budove Istrochemu sídlia aj firmy mimo vplyvu A. Babiša.
K. Hanzelka povedal, že v Istrocheme mohli prebiehať valné zhromaždenia spoločnosti Port Service Bratislava, kde má A. Babiš nepriamy 33-percentný podiel. P. Pavlis ako manažér tohto podniku teda mohol mať prístup do kancelárií v Istrocheme a teda teoreticky tam mohol valné zhromaždenie firmy Port Service zorganizovať aj bez vedomia A. Babiša.
Parlament môže vyšetrovať. Ak mu to Smer dovolí
Pokiaľ je P. Pavlis skutočne jediným, kto pozadie transakcie ovláda, jeho tvrdenia o tom, že nemá nič spoločné s firmou z Karibiku, by mohlo potvrdiť vyšetrovanie parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Tento výbor teoreticky môže požiadať banky či daňové úrady, aby mu poskytli informácie o konečnom užívateľovi výhod zo spoločnosti Port Service a Castelo Holdings. Slovenské banky, v ktorých má Port Service vedený účet, totiž podľa zákona musia poznať meno fyzickej osoby, ktorá sa schováva za schránku na ostrove Curaçao.
„Áno, výbor môže požiadať o preverenie príslušné orgány. Samozrejme, vymáhateľnosť voči právnickým osobám sídliacim mimo Slovenska je obmedzená,“ vysvetľuje právomoci výboru poslanec Miroslav Beblavý (Sieť), ktorý bol v minulosti jeho predsedom. Výbor takto žiadal napríklad podrobnosti od gréckeho privatizačného fondu, pre ktorý pracovala bývalá šéfka FNM za SDKÚ-DS Anna Bubeníková.
„Takéto zisťovanie sme navrhovali napríklad aj pri pánovi Harabinovi a ďalších, ale Smer v týchto prípadoch zamietol konanie, takže sa to nerealizovalo,“ dodal M. Beblavý. A práve na tento problém môže naraziť výbor aj v prípade preverovania pozadia spoločnosti Castelo Holdings. Vo výbore má totiž väčšinu strana Smer-SD, musela by preto schváliť preverovanie svojho človeka.
Koho Pavlis?
Pavol Pavlis & Robert Fico Zdroj: SITA/Jozef Jakubčo
Na väzby medzi Pavlom Pavlisom a Andrejom Babišom začali médiá upozorňovať, keď ministerstvo hospodárstva odobrilo desaťročné daňové prázdniny v hodnote 58,6 milióna pre šaliansku chemičku Duslo zo skupiny Agrofert A. Babiša. Poukazovalo sa vtedy na ich spoločné podnikanie cez spoločnosť Port Service Bratislava.
V skutočnosti ich vzťah môže byť oveľa „chladnejší“, ako sa môže zdať z Obchodného registra SR. Firmu Port Service Bratislava totiž v júli 1992 založili len dvaja podnikatelia – P. Pavlis a rakúska firma Mierka Donauhafen. Až o rok neskôr vstúpil do vlastníckej štruktúry Petrimex, z ktorého sa neskôr stal Agrofert. Pre A. Babiša išlo o partnerstvo z rozumu, keďže Port Service Bratislava sa stará o nakládku a vykládku hnojív a surovín, ktoré šalianske Duslo prepravuje loďami. Duslo je pre Port Service významný, ak nie jediný obchodný partner.
Tento príbeh potvrdzuje aj sám A. Babiš. „Mal firmu na preklad hnojív v bratislavskom prístave, kam sme následne vstúpili,“ vysvetľuje pre TREND.sk svoj vzťah so slovenským ministrom hospodárstva. Český bulvár Blesk odfotil P. Pavlisa medzi stovkami gratulantov na oslave 60. narodenín A. Babiša. „Nestýkame sa, bol to obchodný partner. Doviedli ho kolegovia z Petrimexu,“ vysvetľuje toto stretnutie. Hovorca Agrofertu Karel Hanzelka dodal, že P. Pavlis nebol nominantom Agrofertu v manažmente Port Service Bratislava. Je pravdepodobné, že vo firme bol sám za seba, keďže ju zakladal a nepriamo v nej má 34-percentný podiel.
