Keď v roku 1503 priviezol Kryštof Kolumbus prvé kakaové bôby, nikto im nevenoval mimoriadnu pozornosť. Tí, ktorí sa z nich snažili vyrobiť horúci a studený nápoj neuspeli. Situácia sa zmenila až keď tajomstvo výroby priniesol od aztéckych indiánov o 19 rokov neskôr španielsky dobyvateľ Hernando Cortés. Pri dobývaní Mexika mu totiž zachutila čokoláda vyšľahaná do lahodnej peny, ktorá sa podávala na slávnosti pri stretnutí s vládcom Aztékov – Montezumom. V roku 1519 si do svojich poznámok poznačil, že čokoláda je božský nápoj ktorý posilňuje imunitu a bojuje s únavou. Jeden pohár tohto drahého nápoja umožní mužovi kráčať celý deň bez jedla.
Horúci povzbudzujúci nápoj xocotlatl (v indiánskom jazyku to znamenalo ovocie a voda) bol pripravený podľa pôvodnej aztéckej receptúry z rozomletých plodov stále zeleného kakaovníka, zahustený kukuričnou múkou. Keďže aztécki indiáni nepoznali cukor, na vylepšenie chuti čokoládového nápoja používali rôzne druhy chilli, vanilku alebo klinčeky.
Podľa aztéckej legendy boh Quetzalocoatl (operený had) zostúpil z nebies a priniesol na zem kakaovník, ktorý ukradol v raji. Aztékovia verili, že kakaovník je symbolom života a plodnosti. Podľa archeológov je pôvod pestovania kakaovníkov datovaný najmenej do roku 1250 pred Kristom v Mexiku, Strednej a Južnej Amerike. Okrem Aztékov ho poznali aj Majovia.
Základom čokolády je kakao, ktoré sa získava z bôbov tropického stromu kakaovníka (Theobroma cacao). Veľké kakaové plantáže sa nachádzajú v okolí rovníka v západnej Afrike, ale najkvalitnejšie kakaové bôby rastú najmä na stromoch v strednej a južnej Amerike.
Zdroj: debnar
Čokoláda a Európa
Čokoláda sa postupne stala v Európe veľmi ceneným nápojom dodávajúcim energiu a pôsobiacim ako afrodiziakum. Za oficiálny rok, kedy sa stala v Európe známou, sa považuje rok 1550. V 16. storočí čokoláda prenikla do Francúzska a stúpla na popularite. Najskôr sa pila ako horký nápoj len v bohatších vrstvách spoločnosti.
V roku 1657 sa v Londýne otvoril prvý čokoládový dom. Anglická kaviarenská spoločnosť verila že tento nápoj je všeliek, schopný vyliečiť dokonca aj tuberkulózu. V roku 1876 však Švajčiar Daniel Peter prišiel s nápadom pridať do čokolády mlieko s cukrom a tak sa zrodila prvá mliečna čokoláda. Ako najobľúbenejšia cukrovinka sa čokoláda stala o štyri roky neskôr vďaka Švajčiarovi R. Lindtnovi, ktorý vynašiel konšovací (miešací) stroj.
Tabuľková čokoláda, ako ju poznáme dnes, vznikla začiatkom 19. storočia vďaka Holanďanovi C. Houtenovi, ktorý vynašiel prvý lis na oddeľovanie kakaového masla od kakaa. Počas druhej svetovej vojny bola čokoláda denným prídelom pre vojakov ako zdroj energie.
Čokoládová horúčka však nastala v USA koncom 20. storočia a naďalej pokračuje, napr. na sv. Valentína americkí milovníci čokolády dokážu na túto lahôdku minúť až 1,3 miliardy dolárov.
Najväčší producenti
V súčasnosti sú najproduktívnejšími oblasťami pestovania kakaovníka Latinská Amerika a západná Afrika. Kvalita bôbov závisí, podobne ako pri víne, od kvality pôdy. Najkvalitnejšie bôby pochádzajú z Latinskej Ameriky, Srí Lanky a Madagaskaru. Úroda z kakaovníkov sa zbiera dvakrát do roka. Po zbere sa plody pokrájajú a z dužiny sa vylúpnu kakaové bôby. Tie sa potom sušia na otvorenom priestranstve. V oblastiach, ktoré trpia nepredvídanými lejakmi, sa bôby sušia v peci, kde však hrozí riziko, že bôby absorbujú nežiaducu dymovú príchuť.
Ďalšie spracovanie prebieha v továrni. Bôby sa opäť sušia a potom pražia pri 105 stupňoch Celzia a zbavia šupiek, aby dostali typickú arómu. Opražené bôby sa preosejú na čisté jadrá a tie sa rozdrvia na niekoľkých rotujúcich valcoch. Hladká chuť čokolády sa dosiahne tzv. konšovaním, podľa vane mušľovitého tvaru, ktorej sa postupom švajčiara Rodolpha Lindta čokoláda rozotiera na čiastočky veľké 18 až 20 tisícin milimetra. Prevzdušňovanie pri konšovaní pomáha odstrániť akúkoľvek zvyškovú horkosť výsledného produktu.
Pri výrobe komerčnej čokolády trvá konšovanie 12 hodín, no pri vrcholových výrobkoch sú to tri- štyri dni. Nakoniec sa pridáva kakaové maslo a emulgátor (leticín). Posledným krokom pri výrobe je temperovanie. Čokoláda sa topí pri 50 ºC, potom sa ochladí na 30 ºC. Ide v podstate o rozpúšťanie a znovu naviazanie vnútornej štruktúry. Výsledný produkt musí mať príjemnú arómu, byť ľahko formovateľný, mať pekný lesk a dobrú konzistenciu. Tento spôsob výroby čokolády má tradíciu už skoro 150 rokov.
Čokoládoví majstri
Najlepších majstrov čokoládovníkov v súčasnosti môžeme nájsť vo Francúzsku, Belgicku, Holandsku, Taliansku, Španielsku a Veľkej Británii. Na prelome 19. a 20. storočia bolo vo Francúzsku približne 100 malých výrobcov čokoládových bonbónov, dnes ich môžete spočítať na prstoch jednej ruky. Väčšinou ide o rodinné firmy, kde syn preberá remeslo po otcovi. Spoločne sa venujú rodinnej tradícii s veľkou úprimnosťou a oduševnením. Často sa vedome bránia rozširovaniu biznisu, pretože expanzia by pre nich znamenala robiť ústupky v kvalite a kontrole výrobkov.
Čokoláda a zdravie
Vedci zistili, že horká čokoláda znižuje krvný tlak u ľudí s hypertenziou. Čokoláda obsahuje flavonoidy (antioxidačné látky), ktoré napomáhajú fungovaniu ciev a pravdepodobne tak znižujú riziko srdečných ochorení. Na druhej strane čokoláda obsahuje veľa tukov a cukrov, čo môže pri väčšom množstve pôsobiť na ľudský organizmus nepriaznivo. Podľa švajčiarskych vedcov dokáže horká čokoláda zlepšiť elastickosť ciev u fajčiarov. Sledovali skupinu fajčiarov, ktorí jedli denne horkú čokoládu so 74 % obsahom kakaa. Zistili, že u tejto skupiny fajčiarov sa zlepšila pružnosť ciev horných končatín a tak isto stav krvných doštičiek v krvi. Ďalší poznatok je z Missourskej univerzity v USA. Jedenie čokolády v nadmerných množstvách môže skutočne viesť až k závislosti. V USA je na čokoláde závislých až 40 % žien a 15 % mužov.
Cena čokolády stúpa, spotreba klesá
Vlani sa na celom svete predalo 174 109 ton mliečnej, horkej a bielej švajčiarskej čokolády. Medziročne ale objem predaja klesol o 5,9 percenta, čo je dôsledok hospodárskej a finančnej krízy. Navyše kakao z ktorého sa čokoláda vyrába, dosiahlo vlani najvyššiu cenu na posledných 15 rokov. V súčasnosti sa tona kakaa na burze ICE Futures U.S. obchoduje za 1300 USD.
Podľa agentúry AP a AFP je krajinou s najväčšou priemernou spotrebou čokolády na obyvateľa Švajčiarsko. Vlani v priemere zjedol jeden Švajčiar 11,7 kg čokolády, čo bolo ale v porovnaní s rokom 2008 o 700 gramov menej.
Foto na titulke – Flickr.com, v článku - Milan Debnár
Prečítajte si predchádzajúce diely historickej revue Čo bolo, bolo
