Článok vznikol v spolupráci s projektom Webjournal 2.0. Študenti žurnalistiky na Univerzite Komenského sa v ňom snažia zo zaostalého školského časopisu urobiť sebavedomý online magazín.
Hoci najprv sedela s transparentom úplne sama a ľudia si ju s úsmevom fotili, dnes je tvárou celosvetového hnutia poukazujúceho na to, že planéta zomiera. Rebelujúcu študentku Gretu Thunbergová preto prirovnávajú k držiteľke Nobelovej ceny za mier Malale Júsufzajovej.
„Robím to preto, pretože ostatní nerobia nič. Je mojou morálnou povinnosťou urobiť, čo sa dá. Chcem, aby politici vnímali klimatickú otázku ako prioritu a považovali ju za alarmujúcu,“ vyjadrila sa.
Odkedy začala protestovať, rečnila v britskom aj európskom parlamente, dostala sa na titulku magazínu Time a dokonca presvedčila rodičov, aby sa z nich stali vegáni. Jej mama, známa švédska operná speváčka, dokonca kvôli nej skončila v práci. Rozhodla sa naplno podporovať protestné hnutie.
Ako sa príbeh protestov začal
Prvotným dôvodom, prečo sa do svojich aktivít pustila, boli minuloročné letné horúčavy. Tie vo Švédsku spôsobili viac ako šesťdesiat požiarov. Boli to najteplejšie a najsuchšie mesiace za posledných 262 rokov, teda odvtedy, čo v tejto škandinávskej krajine merajú teploty.
Jej plán bol sedieť pred parlamentom a rozdávať letáky s nápisom „Robím to preto, lebo vy dospelí kašlete na moju budúcnosť“ až do konania parlamentných volieb 9. septembra. Pri G. Thunbergovej sa zastavovali náhodní okoloidúci, písali o nej švédske médiá.
Niektorí ju posielali naspäť do školy, no ona mala školské knihy so sebou. „Mám ich knihy tu. No premýšľam nad tým, či o niečo prichádzam. Čo sa v škole naučím? Na faktoch viac nezáleží, politici vedcov nepočúvajú, tak prečo by som sa mala učiť?“ povedala pre britský denník Guardian.
Greta Thunberg s transparentom, ktorý nosí, odkedy si sama sadla pred švédsky parlament. Zdroj: TASR / AP
Protest viacerých prekvapil, keďže Švédsko je vo svete známe ako priekopník v oblasti klímy a šampión životného prostredia. Krajina minulý rok uzákonila „najambicióznejší klimatický zákon na svete“. Cieľom je, aby sa do roku 2045 stala neutrálnou z hľadiska emisií oxidu uhličitého. Okrem toho chce poraziť klimatické ciele Paríža z roku 2015.
„Je neskoro, musí sa to stať čo najrýchlejšie,“ reagovala na alarmujúci stav G. Thunbergová. Upozorňuje na to, že Švédsko síce má imidž zeleného raja, ale má aj jednu z najväčších uhlíkových stôp na svete.
Odvaha dnes už šestnásťročnej Švédky uchvátila aj členku strany Zelených Janine Alm Ericsonovú, no mrzí ju, že považovala za potrebné niečo takéto urobiť. „Gretina odvaha a odhodlanie ma ohromili. No som smutná z toho, že považovala za potrebné niečo takéto urobiť, keďže švédske politické strany neurobili, čo bolo treba,“ povedala pre Guardian.
Nie je zďaleka jedinou političkou, ktorá chcela byť na objektívoch videná s mladou Švédkou. Osobne sa s ňou prišli porozprávať aj ministerka pre sociálne veci Annika Strandhällová či Jonas Sjöstedt, predseda Ľavicovej strany. Záujem pokračoval aj v Európskom parlamente, hoci tam politikom odkázala, že aj ich vinou „nám horí planéta“.
Greta Thunberg s poprednými svetovými politikmi Zdroj: TASR / AP
Zmenila učiteľa aj rodičov
Rodičia majú na jej angažovanie sa rozporuplné názory. Chcú, aby sa vrátila naspäť do školy, no zároveň protest podporujú. Učitelia to vnímajú rovnako. „Ako ľudia si myslia, že to, čo robím, je správne, no ako učitelia chcú, aby som prestala,“ hovorí G. Thunbergová.
Jeden z nich sa k nej dokonca pridal, no ohrozil tým svoju pracovnú pozíciu. „Naša neschopnosť zastaviť klimatické zmeny je ako snaha zastaviť prvú svetovú vojnu. Roky sme vedeli, že príde, organizovali sme všetky druhy konferencií, no nedokázali sme tomu zabrániť,“ povedal dvadsaťšesťročný učiteľ Benjamin Wagner pre Guardian.,
O svojej žiačke hovorí, že nepočúva dospelých. Dodáva, ale, že v tejto situácii je jediným rozumným postojom byť nerozumný.
Štrajk vo Viedni 15. marca. Zdroj: Wikimedia CC/Jean Frédéric
Aktivity G. Thunbergovej zapríčinili zvrat aj v jej rodine. Jej matka, známa operná speváčka Malena Ernmanová, sa vzdala svojej medzinárodnej kariéry, aby sa mohla stať klimatickou aktivistkou. „Greta nás prinútila zmeniť naše životy. O klíme som nevedel nič. Začali sme sa jej intenzívnejšie venovať, čítať knihy a dcéra ich čítala tiež,“ povedal jej otec Svante.
Greta trpí Aspergerovým syndrómom, teda poruchou autistického spektra, čo v minulosti ovplyvnilo jej zdravie. Svoj stav nevníma ako postihnutie, ale ako dar, ktorý je pomohol otvoriť oči voči klimatickej kríze.
„Najlepšia vec na celom proteste bola, že prichádzalo čoraz viac ľudí a zapájali sa. Je mi jedno, či sa v škole dostanem do problémov. Verím, že jeden človek môže niečo zmeniť,“ dodala mladá aktivistka, ktorá nakoniec pokračovala v štrajkoch každý piatok a do školy chodila štyri dni v týždni.
1900 kilometrov vlakom
Švédka aktivistka dúfala, že vďaka jej protestu ľudia nezostanú nečinní a budú sa snažiť zmeniť svoj postoj. V decembri 2008 predniesla prejav na klimatickej konferencii OSN v poľských Katoviciach, v januári zase rečnila na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose.
Čakala ju cesta dlhá takmer 1900 kilometrov, no lietadlom cestovať nechcela. Aby znížila svoju emisnú stopu, nasadla do vlaku so známym transparentom Školský štrajk za klímu.
„V roku 2078 budem oslavovať sedemdesiate piate narodeniny. Ak budem mať deti, možno so mnou strávia ten deň. Možno sa ma budú pýtať na vás. Možno sa budú pýtať, prečo ste niečo neurobili, kým bol stále čas konať,“ povedala v Katoviciach.
Študenti v centre Bernu. Zdroj: Wikimedia CC/Manuel Lopez
Mladá aktivistka dokázala svojou odhodlanosťou motivovať aj ostatných neplnoletých študentov. Na jej výzvu reagovalo vyše desaťtisíc študentov z Austrálie a v januári ich do škôl v belgickom Bruseli neprišlo viac ako dvanásťtisíc.
Odôvodňuje to tým, že pochopiť najväčšiu výzvu súčasnosti dokáže naozaj každý. „Riešenie je také jednoduché, že mu rozumie aj päťročné dieťa. Musíme zastaviť emisie,“ povedala vo švédskej talkshow.
Slovenské piatky za budúcnosť
Hnutie sa postupne rozšírilo za švédske hranice, sa dostalo do ďalších kútov sveta. Kapské mesto, New York, Kampala, Viedeň, Wellington, Soul, Helsinki, Berlín, či Tokyo. Išlo o prvý svetový štrajk za budúcnosť planéty a klímy, ktorý sa uskutočnil v piatok 15. marca a aktívne sa doň zapojilo aj Slovensko.
Okrem hlavného mesta školáci štrajkovali aj v Košiciach, Žiline a Liptovskom Mikuláši. Jednou z organizátoriek protestu v Bratislave bola študentka žurnalistiky na Univerzite Komenského Marta Fandlová.
Organizátorka Marta Fandlová (vpravo) na bratislavskom proteste za budúcnosť planéty Zdroj: Jakub Kuruc
Na otázku, či by táto iniciatíva uspela celosvetovo, ak by ju začal občan našej krajiny, však neodpovedala kladne. „Švédsko je krajina, ktorá má potenciál a tejto téme venuje väčší priestor. Ľudia sú tam viac otvorení diskusii. Je to krajina, ktorá má potenciál a vyriešila veľa problémov. Majú priestor riešiť aj témy pomimo a tým pádom aj tému ekológie. Myslím si, že ak by u nás štrajk začal jeden človek, nemalo by to taký úspech,“ hovorí.
Jej odkaz ale nasledujú slovenskí študenti poctivo. Na Námestí SNP sa počas školy stretávajú pravidelne jeden piatok v mesiaci. Viac o štrajkoch na Slovensku a o tom, prečo deti odmietajú sedieť v školách, ktoré klimatickú zmenu ignorujú, sa dočítate tu.
Autorka je študentkou katedry žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.
