Ministerstvo životného prostredia si v januári najalo advokátsku kanceláriu Karola Šišku. Od šéfa rezortu Jozefa Medveďa dostala jednoznačné zadanie: Ukončiť zmluvný vzťah s firmou Interblue a dosiahnuť v kauze emisie čo najlepší výsledok pre štát. S týmto zadaním v hlave vytvorili právnický tím, ktorý vec riešil.

Keď ste si prvý raz preštudovali zmluvu s Interblue Group ako právny zástupca ministerstva, aké boli vaše pocity?

Zmluva bola nevyvážená a v neprospech Slovenska. No boli sme si vedomí toho, že ako profesionáli sa musíme odosobniť od pocitov a ísť výlučne po racionálnej línii.

Minister Ján Chrbet teda v roku 2008 podpísal zlú zmluvu?

Tá zmluva bola nevyvážená. Nemám dôvod polemizovať, prečo ju podpísal. Ale bol oprávnený ju podpísať.

Viacero právnikov v minulosti po prečítaní zmluvy tvrdilo, že je nevypovedateľná.

Súhlasím. Bola to profesionálna výzva. Trištvrte roka počúvate, že zmluva sa zrušiť nedá. Od takýchto vyjadrení sme sa museli odosobniť a museli sme hľadať riešenie. Po celonočnej práci viacčlenného tímu sme možné riešenie našli. Potom sme v rámci kancelárie vytvorili tím, ktorý mal zadanie rozbiť naše riešenie na márne kúsky.

Podarilo sa im to?

Oponenti sa zhodli na tom, že prezentované riešenie má hlavu a pätu. V súčasnej situácii Slovenská republika nemá zmluvného partnera a má 35 miliónov ton emisií voľných. Môže s nimi obchodovať.

Riešenie ste mali už v januári. Prečo to ministerstvo neprezentovalo už vtedy?

Mali sme časový problém a problém spôsobu zaobchádzania s informáciami. Hoci sme riešenie našli, potrebovali sme mať pokoj na ďalšiu prácu a zabezpečenie prípadných iných rizík. Komunikácia ministerstva v súvislosti s emisiami v posledných týždňoch vyzerala tak, ako vyzerala, na našu žiadosť. Minister nám takýmto spôsobom kryl chrbát.

Na základe čoho tvrdíte, že Slovensko tou zmluvou už viazané nie je?

Zanikol zmluvný partner a nová firma, Interblue Group Europe, hodnoverne nepreukázala právne nástupníctvo.

O čom ste teda rokovali s Janou Lütken ako štatutárkou údajnej nástupníckej firmy?

Treba to vnímať v širšom kontexte. Potrebovali sme naplánovať kroky na desať až pätnásť ťahov vopred. Preto sme aj druhú stranu museli vyprovokovať k aktivite. Všetky snahy ministra viedli k tomu, aby vyvolal toto rokovanie. Naživo si totiž viete niektoré veci lepšie overiť, získať nejaký pocit a podobne. Až na osobnom stretnutí zistíte, s kým máte dočinenia.

Patálie s najatou manažérkou Interblue

Kto je Jana Lütken?

Najatý manažér firmy.

Akej?

Bez komentára.

Po stretnutí s J. Lütken minister vyhlásil, že nepreukázala právne nástupníctvo. S akými dokumentmi prišla na to stretnutie?

Prišla na rokovanie s tým, že všetky práva a povinnosti prešli na základe nejakej privátnej zmluvy, ktorú nám ona nemá dôvod ukazovať. Tu sa však bavíme o prevode práv, na ktorý by potrebovali súhlas Slovenska. Ten nedostali.

Nemôže mať postup švajčiarskej firmy oporu v tamojšej legislatíve?

Treba brať na zreteľ to, že zmluva sa riadi slovenským Obchodným zákonníkom. Aj na prevod práv z tejto zmluvy sa vzťahujú ustanovenia slovenského právneho poriadku.

Čo vlastne prinieslo stretnutie s pani J. Lütken?

Snažili sme sa namodelovať situáciu, ako odkryť zmýšľanie druhého zmluvného partnera a zároveň zlepšiť zmluvné postavenie Slovenska. Použili sme úpravu slovenského Obchodného zákonníka, ktorý v prípade pochybností v nejakom zmluvnom vzťahu, ak je predpoklad, že zmluvná strana nebude schopná alebo ochotná plniť svoje záväzky, umožňuje vyžiadať si dodatočnú zábezpeku.

Ak ste pýtali dodatočné zábezpeky, tak ste nepriamo uznali, že ide o zmluvného partnera. Alebo nie?

To v žiadnom prípade. My sme ich ako zmluvného partnera nikdy neakceptovali. Toto bola cesta zvýšenej právnej opatrnosti, keby náhodou niekto z klobúka vytiahol nejaké dokumenty týkajúce sa právneho nástupníctva, aby sme si my mohli otvoriť cestu na účinné kroky proti tomuto právnemu nástupcovi. Išlo o prevenciu.

Aké záruky ste požadovali od firmy?

Dodatočnú zábezpeku. Slovenská republika bola v zmluve viazaná na požiadanie Interblue na plnenie. Teda previesť emisie. Žiadali sme poskytnutie zábezpeky, že kupujúci bude schopný splniť svoje záväzky. Teda zaplatiť. Spôsob poskytnutia zábezpeky sme ponechali na výbere Interblue.

A toto oni vo vami stanovenej lehote nepredložili.

Nie.

Môžu záruku preukázať dodatočne?

Nie. Dostali na to primeranú lehotu. Z Obchodného zákonníka vyplýva, že jej márnym uplynutím možno od zmluvy odstúpiť.

Vráťme sa k samotnej zmluve. Čo sú jej najzávažnejšie nedostatky?

Každá zmluva má nejakú štruktúru, ktorá kopíruje zmluvný vzťah. Jedna stránka je obchodno-ekonomický obsah zmluvy. Druhá stránka je právna úprava jednotlivých ustanovení zmluvy a práv a povinností zmluvných strán.

Zmluva garantovala Interblue Group luxusné platobné podmienky. Na nákup slovenských emisií nepotrebovali žiadne vlastné zdroje.

Súhlasím.

Keby bolo ministerstvo vaším klientom pred podpisom tejto zmluvy, čo by ste im poradili?

Na to nevieme odpovedať, pokiaľ nevieme, čo ministerstvo chcelo uzavretím tejto zmluvy dosiahnuť.

Ak by ministerstvo chcelo na základe tejto zmluvy urobiť najlepší obchod pre štát, čo by ste im poradili?

Ministerstvo by sme určite upozornili na niekoľko skutočných rizík, ktoré táto zmluva obsahuje.

Ktoré?

Upozornili by sme ich na zabezpečenia platobnej schopnosti a platby kúpnej ceny, na nemožnosť skončenia zmluvného vzťahu.

Bol podľa vás tento obchod uzavretý s obozretnosťou, ktorá prináleží takému komplikovanému biznisu, akým je medzinárodný obchod s emisiami?

Neboli sme pri tom. Nepoznáme detaily rokovaní, zúčastnených ľudí. Nevieme to posúdiť.

V prípade sporu sa má brať do úvahy slovenský Obchodný zákonník. Nehrozí, že druhá strana sa pokúsi plnenie zmluvy vymáhať v zahraničí?

Z platného práva vyplýva, že sa to bude riešiť na slovenských súdoch. Prípadný súd v zahraničí však nemôžeme vylúčiť. Ak by sme my robili túto zmluvu, výslovne by sme do nej zakomponovali dojednania aj o týchto veciach.

Medzinárodnému súdeniu sa však štát zrejme nevyhne, ak by sa chcel dostať k 15-miliónovému nedoplatku za už predané emisie. J. Lütken tento záväzok neuznáva.

O tom, či nejaké právo existuje, musí v prípade pochybnosti rozhodnúť súd. Nemôže o tom rozhodnúť nejaký konateľ spoločnosti Interblue.

Aké sú možnosti súdiť sa s J. Lütken?

Podľa práva štátu Washington môžete zlikvidovať firmu za predpokladu, že existujúce záväzky sú vyrovnané. Keď majetok firmy nepostačuje na vyrovnanie týchto záväzkov, tak ich musíte vyrovnať pomerne. Spoločnosť Interblue Group LLC bola podľa našich informácií zrušená bez vyrovnania svojich záväzkov. Podľa práva štátu Washington môžete takúto zrušenú firmu žalovať ešte do troch rokov po zrušení. Ak sa preukáže previnenie štatutárov, môžete žalovať aj ich ako fyzické osoby.

Budete žalovať štatutárov zrušenej americkej spoločnosti?

Na stole sme mali zmluvný vzťah s medzinárodným prvkom. Do hry vstupujú okrem slovenskej aj ďalšie dve jurisdikcie – Washington a kantón Zug. V každom spore je vždy na zváženie ekonomický dosah tohto sporu.

Aké je zadanie ministerstva vo veci získania nedoplatených 15 miliónov eur?

V rámci zadania je preverenie všetkých možností na získanie týchto prostriedkov.

Našli ste nejaké riešenie?

Diskutujeme o pojme nárokovateľnosti a žalovateľnosti, ale nechceme vopred oznamovať, ako sa bude postupovať. Treba si uvedomiť, že nie vždy každé rozhodnutie vo váš prospech, napríklad vykonateľný exekučný titul, sa skončí aj vymožením peňazí.

Začiatkom marca sa o slovo prihlásil český podnikateľ Milan Ružička. Čo o ňom a jeho kolegoch viete?

Len to, čo sa o nich písalo v médiách. Dôležité však je, že tí traja ľudia z pohľadu súvisu s kauzou boli nikto. Nepreukázali, že by mali niečo spoločné či už so švajčiarskou alebo s americkou Interblue.

Minulý týždeň projektový manažér Interblue Rastislav Bilas potvrdil, že švajčiarsku firmu kúpili.

Pre Slovenskú republiku to z právneho hľadiska na veci nič nemení.

Preukázali sa nejakým dokumentom?

Predložili faxovú kópiu spoločného vyhlásenia Interblue Group LLC a Interblue Group Europe, že všetky práva a povinnosti prešli na základe nejakej neznámej zmluvy na Interblue Group Europe.

Zmluvu nepredložili?

Nie.

Dostali čas predložiť nejaké dokumenty?

Nie. Nie je dôvod sa s nimi baviť. Dovolím si trvať na názore, že v súčasnej situácii Slovensko nemá zmluvného partnera.

Môžu sa v budúcnosti objaviť na scéne ďalší, ktorí budú tvrdiť, že kúpili Interblue Group LLC a majú v rukách platnú zmluvu?

Tu hovoríme o prevode práv. Na to by potrebovali súhlas Slovenska. Ak by sme sa bavili o prechode práv, keď by sa to právne nástupníctvo dalo preukázať a ktoré by sme aj my museli akceptovať, tak to by muselo ísť o právny úkon typu predaj podniku, cezhraničné zlúčenie a podobne. Momentálne však nič nenasvedčuje tomu, že k tomu došlo. Nemôžeme vylúčiť, že sa budú objavovať noví ľudia, nové listy a výzvy, no z právneho hľadiska to podľa všetkého nič nebude meniť. Ešte raz opakujem, Slovensko dnes, čo sa týka emisií, nemá zmluvného partnera.

Myslíte si, že Ján Chrbet je trestnoprávne zodpovedný za to, čo podpísal?

To musia posúdiť príslušné orgány. My sa k tomu vyjadrovať nemôžme.

Foto - Maňo Štrauch