Po slovenskom bankovníctve sa Penta obzerala už dávnejšie a kúpou Dexia banky skončiť nechce. Verí, že stred slovenského bankového rebríčka čaká konsolidáciaa a chce sa jej zúčastniť. Partner Penty Investments Jozef Oravkin to vidí jasne. Hoci sa zdá, že trh je saturovaný, verí, že má význam doň investovať, bankovníctvo by malo rásť rýchlejšie ako ekonomika.
Penta naskočila do bankovníctva už pred viac než štyrmi rokmi kúpou Privatbanky. Kedy ste usúdili, že je to málo a pridáte retail?
Keď sme sa rozhodli pre tento sektor, tak okrem Istrobanky nebolo na trhu nič. Istrobanku sme oslovili, no ďalej sme sa nedostali. Ich očakávania boli tak vysoké, že nemalo zmysel sa nad touto transakciou ďalej zamýšľať. No kríza mnohé zmenila. Asi pred rokom sme si urobili detailnejšiu analýzu toho, kto môže z trhu odísť. Analyzovali sme štyri banky na Slovensku a oslovili ich.
Okrem Dexie to mohla byť Volksbank, ktorá už otvorene hovorí o odchode s istých trhov, OTP Banka, možno ČSOB. Prekrývajú sa naše tipy?
Na to vám skutočne nebudem odpovedať. Oslovili sme štyroch hráčov, o ktorých si myslíme, že skôr, či neskôr by mali prehodnocovať svoje pôsobenie na Slovensku. Ani v jednom prípade nemáme zabuchnuté dvere. No teraz sa koncentrujeme na Dexiu. Musíme urobiť closing a potom sa rozhliadneme ďalej. Nevylučujem, že po získaní Dexie sa budú s nami chcieť rozprávať o predaji, či zlúčení ďalšie banky a vytvorí sa priestor na skokový rast.
Kedy ste začali rozhovory s Dexiou?
Prvé stretnutia boli v marci. Podľa našich informácií sa vtedy Dexia stretla s viacerými potencionálnymi uchádzačmi. Vtedy sme postavili tím a začali robiť na valuácii. Pripravili sme detailnejšie aspekty biznis plánu a rozvoja banky.
Ako by mala vyzerať?
Bude stáť na municipálnom bankovníctve a na retaili. Municipálny pilier banky budeme dolaďovať a zdá sa, že pozícia už lepšia nemôže byť. Na druhej strane v retaili je veľký priestor na rast.
Očakáva sa dravý nástup Penty. Čím sa Dexia s novým majiteľom odlíši od konkurencie?
Ja nebudem viesť banku. Máme pripravenú stratégiu, ktorú budú imlementovať profesionálni manažéri s reputáciou a skúsenosťami. Oni budú zodpovední za výsledky. My sme boli príjemne prekvapení po due diligence. V banke je unikátne know–how, založené na technickej znalosti a kontaktoch so samosprávami. Teraz je predčasné hovoriť, čo v banke meniť.
So samosprávami však môžu súvisieť aj niektoré problémy banky. Napríklad veľmi nízko úročené úvery. Čo môže novým majiteľom prekážať. Nebudete mať snahu úvery prehodnocovať?
Prešli sme si úvery. Klienti by dnes ťažko mohli dosiahnuť úroky, aké v banke dostávali v minulosti. Niektoré mestá majú nižšie úrokové miery ako dlhopisy nemeckej vlády.
Nemôžem s čistým svedomím povedať, že riziko nemeckej vlády je vyššie ako v niektorých našich obciach. No úvery prehodnocovať nebudeme. Je to uzavretá záležitosť a cena banky zohľadňuje aj toto. Nové úvery však budú musieť vychádzať z trhovej reality. Budeme chcieť byť pre klientov stále atraktívni. Vzťahy nie sú len o úrokovej sadzbe.
Tvrdíte, že rásť chcete najmä v retaili. Ako sa chcete presadiť tam? Dexiu zvykli konkurenti obviňovať z dumpingu...
Penta má ambiciózne investičné kritériá, čo nie je veľmi zlučiteľné so stratégiou dumpingu. Nebudeme stavať len na cene služieb. K službám patria aj desiatky ďalších detailov. Podrobnejší plán ako budeme fungovať predstavíme, keď padne rozhodnutie o manažmente. Náš záujem je primeraným spôsobom zhodnocovať kapitálový vstup do banky. A odporuje si to s dumpingom.
No keď sa napríklad pozrieme do blízkeho Rakúska, pri hypotékach, či spotrebných úveroch vidieť nižšie úrokové sadzby. Nezarábajú banky na Slovensku veľa?
Cena za úvery nie je odrazom len neadekvátneho výnosu. Ale ceny zdrojov, rizika, príspevku do fondu na ochranu vkladov, možnosti pružne uplatniť si záložné práva... Faktorov, ktoré vchádzajú do kalkulácie ceny je viac. Čistá úroková marža nemusí byť výrazne odlišná od bánk v iných krajinách, aj keď nominálne sadzby sú inde. Priestor na mierne znižovanie marží tu ešte však existuje.
Dokedy ostanete pri názve Dexia?
Pri transakcii bola dohoda pri využívaní obchodného mena. Máme korektnú dohodu o využívaní mena Dexie. Je otázka neskorších analýz, kedy a za akých podmienok budeme budovať vlastný brand. No nie je to otázka roku 2011.
Zdroj: benko
Slovenská Dexia má v súčasnosti vážny problém. Súdny spor s firmou Ritro. Okresný súd v Bratislave nariadil zaplatiť vyše 138 miliónov eur. Ako vstúpil do rokovaní o cene?
Spor nie je uzavretý. Nedá sa hovoriť o konkrétnom vplyve na cenu transakcie. S predávajúcim máme uzavretú dohodu o spoločnom záujme na vynaložení úsilia, aby spor dopadol v prospech banky. Nárok považujeme za neexistujúci. No neriskujeme investíciu do banky bez toho, aby sme neboli pripravení aj na katastrofický scenár. Hoci ho vylučujeme.
Pri tomto spore súd priznal pätnásť miliónov eur za súdne trovy. Je to normálne suma?
Nepovažujem ju za normálnu.
Penta svoje aktivity drží niekoľko rokov a snaží sa biznis dobre zhodnotiť. Zrejme ani banky nebudú projekt s veľmi dlhým horizontom.
Chceme pôsobiť v tomto segmente minimálne desať rokov. Horizont Penty je obvykle päť až sedem rokov. Finančníctvo a zdravotníctvo je na dlhšie. Stratégia nad desať rokov zatiaľ v našej organizácii nie je.
Kde by mala byť Dexia v rebríčku slovenských bánk?
Nemáme radi rebríčky. Chceme aby patrila medzi najziskovejšie banky. Nie je dôležité na akej pozícii bude.
Kedy sa dostane Dexia do zisku?
Budeme sa snažiť čo najskôr. No chceme napríklad zdvojnásobiť počet pobočiek. Penta je kapitálovo pripravená podporovať jej rozvoj. Rátame s posilňovaním kapitálu, aby sme vedeli financovať rast.
No aj kapitálová primeranosť banky je podpriemerná. Povinné parametre plní len vďaka podriadenému dlhu voči materskej spoločnosti. Čo bude s ním?
Nemôžem komentovať detaily transakcie. Budeme sa snažiť, aby mala dostatočnú rezervu na kapitálovú primeranosť.
Kúpili ste s Dexiou aj grécke dlhopisy?
Kúpili sme to ako „going biznis“. V bilančnej sume sú rôzne položky. Aj menej atraktívne. Je to zohľadnené v kúpnej cene. A odkiaľ viete o gréckych dlhopisoch?
Majú ich aj iní. Keď ste sa dostali k silnejšej banke, ako sa na vás budú pozerať iné banky a slovenské skupiny, ktoré banku tiež majú? V minulosti ste sa stretávali pri spoločných obchodných projektoch.
Biznis model Penty je postavený na viacerých veciach. Potrebujeme pákový efekt. Pri každej akvizícii pracujeme s úvermi. Sme jedným z najvýznamnejších klientov väčšiny stredoeurópskych bánk. Chceme s nimi korektný a otvorený vzťah, aby rozumeli čo robíme, ako fungujeme, aké máme úmysly. Máme dobré profesionálne vzťahy s väčšinou bánk a sme spokojní so spoluprácou. Naše bankové úvery na všetkých trhoch nášho pôsobenia dosahujú približne miliardu eur. Nie je to málo, a preto si nemôžeme dovoliť ísť navzájom po krku.
Zdroj: strauch
No napríklad skupina J&T pred ukončením transakcie mala viacero vyhlásení, kde dávala na vedomie isté znepokojenie...
Veľa racionálnych vysvetlení prečo to robili ma nenapadá. Bola to zrejme viac emocionálna ako racionálna reakcia. Prečo sa predávajúci rozhodol s niekým rokovať viac, s niekým menej a s niekým vôbec, je mi ťažké hodnotiť. No začať rokovania cez tlačové správy nie je najvhodnejšie.
Vo svojom portfóliu máte aj Privatbanku. Budete držať obe banky?
Privatbanka má silnú pozícii v o svojom segmente. Vynaložili sme veľa úsilia na jej rozvoj a vidíme výsledky. Zatiaľ neplánujeme žiadne zmeny. Privatbanka ako brand má pre nás významnú hodnotu a chceme to zachovať.
Viac o kúpe Dexie banky Slovensko skupinou Penta v najnovšom čísle TRENDU č. 46.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Dvanásť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
