Ruská federácia už nemôže byť ďalej členským štátom Rady Európy (RE), uviedlo v utorok Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZ RE).
Poslanci z celého kontinentu hlasovali za vylúčenie Ruska z Rady Európy kvôli invázii na Ukrajinu, čo je ďalší znak odcudzenia Kremľa od západného demokratického poriadku, napísal britský denník The Guardian.
Hlasovanie má obrovskú symbolickú hodnotu, hoci je v podstate formalitou po utorkovom oznámení Moskvy, že túto európsku organizáciu pre ľudské práva opúšťa.
Rusko porušilo štatút
Rusko sa podľa PZ RE „dopustilo závažných porušení štatútu Rady Európy, čo je nezlučiteľné so štatútom členského štátu" a nedodržiava svoje záväzky plynúce z členstva.
PZ RE je toho názoru, že výbor ministrov Rady Európy by mal Ruskú federáciu požiadať o "okamžité vystúpenie z Rady Európy". Ak krajina nebude konať v súlade s touto požiadavkou, výbor ministrov „určí okamžitý možný dátum", od ktorého Rusko nebude viac jej členom.
Uvádza sa to v texte dokumentu, ktorý bol v utorok jednomyseľne prijatý poslancami na konci mimoriadneho plenárneho zasadania.
Solidarita s Ukrajinou
Dokumentom PZ RE vyjadrila aj solidaritu s Ukrajinou, jej obyvateľmi a ukrajinskými členmi Parlamentného zhromaždenia a opätovne potvrdila „neochvejnú podporu suverenity, nezávislosti a územnej celistvosti" Ukrajiny.
Preč s agresorom
Poslanci zo 46 ďalších členských krajín Rady Európy hlasovali za rezolúciu, ktorá hovorí: „V spoločnom európskom domove nie je miesto pre agresora", píše The Guardian.
Vystúpenie Ruska z organizácie, ktorá vznikla krátko po druhej svetovej vojne s cieľom chrániť mier a ľudské práva, je podľa denníka do vysokej miery symbolickým momentom. Rada Európy, ktorej súčasťou sa Rusko stalo v roku 1996, navrhla Európsky dohovor o ľudských právach a zohrala úlohu v presadzovaní demokracie v strednej a východnej Európe po páde Berlínskeho múru, dodáva The Guardian.
Moskva rozsudky ignorovala
Odstúpenie Ruska znamená, že už nebude zmluvnou stranou dohovoru o ľudských právach a nebude podliehať rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). Ruským občanom a ľudskoprávnym aktivistom bude odopretá ochrana tohto súdu, hoci Moskva jeho rozsudky často ignorovala, píše britský denník.
„Dnešné rozhodnutie nie je zamerané proti obyvateľom Ruska, ale proti autokratickému, kleptokratickému, tyranskému režimu (ruského prezidenta Vladimira) Putina," povedal podľa agentúry Reuters bývalý grécky premiér Jorgos Papandreu, v súčasnosti člen PZ RE.
Ďalšie dôležité správy
