Politológovia varujú – nezávislé osobnosti sa budú v parlamente čoraz viac vymedzovať voči sebe, nie sú viazané straníckou disciplínou a ústavu si môžu vykladať po svojom. Výsledkom môže byť ešte väčší chaos ako doteraz.

Vďaka Matovičovmu OĽaNO poslali voliči do parlamentných lavíc niekoľko nových nezávislých občianskych aktivistov, či protikorupčnú bloggerku. Okrem toho sa do parlamentu dostali aj dva úplne nové subjekty – narýchlo postavená Sme rodina Borisa Kollára či radikálna nacionalistická Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko.

Generácia „straníckych podnikateľov“

V slovenskom parlamente ubúda štandardných politických strán s jasným, nemenným a čitateľným programom a pevnými regionálnymi štruktúrami a pribúda menších subjektov, ktoré sú skôr postavené na lídrovi alebo niekoľkých výrazných osobnostiach. Politologička Darina Malová pre TREND.sk povedala, že to súvisí s vývojom politických strán po roku 1989 a deje sa to aj v iných postsovietskych krajinách.

Vyplýva to najmä z toho, že po zmene politického režimu mali hlavnú úlohu pri formovaní strán politickí lídri, ktorí sa zamerali na budovanie strán smerom zhora nadol. Postupne sa rozpadli široké hnutia ako VPN a vznikol priestor pre „politických, respektíve straníckych podnikateľov“, ktorí zakladajú politické strany ako úzke skupiny s cieľom dostať sa do parlamentu, alebo aspoň prekročiť hranicu troch percent a tak si zabezpečiť financovanie mini-strán zo štátneho rozpočtu.

Aj preto sa v čase volieb opakovane volá po prepojení celoštátnej, regionálnej a lokálnej úrovne cez reformu volebného systému. Napríklad z pomerného, kde občan musí voliť politickú stranu, na väčšinový alebo zmiešaný, kde má šancu zvoliť si zástupcu svojho obvodu, ktorý ho bude v parlamente zastupovať.

Podľa politologičky sa to ukázalo najmä pri posledných komunálnych voľbách, keď politicky aktívni ľudia v mestách a obciach začali budovať miestne politické skupiny „zdola“ a radi by sa uchádzali aj o posty poslancov NR SR. Presadiť takúto zmenu však nie je jednoduché. Bráni tomu zotrvačnosť a neochota väčších strán zmeniť volebný systém, lebo zmena znamená neistotu.

Ešte viac nezávislých osobností v parlamente

V novom parlamente uvidíme ešte viac nezávislých osobností. OĽANO-NOVA napríklad umožnila zvolenie nestraníkom – občianskym protikorupčným aktivistom, ktorí vystúpili proti systému a poukázali na bezbrehé rozkrádanie v segmente, v ktorom pôsobili aj za cenu straty zamestnania či trestného stíhania.

Voličom sa tento nápad pozdával, protikorupčá aktivistka a blogerka Veronika Remišová dostala viac ako 70-tisíc preferenčných hlasov. Lekár, ktorý upozornil na kauzu predraženého CT-čka v Piešťanoch Alan Suchánek 45-tisíc hlasov, prepustený učiteľ kritizujúci šafárenie v školstve Oto Žarnay viac ako 30-tisíc hlasov. Ako sa títo ľudia vysporiadajú so svojím poslaneckým mandátom v parlamente, ktorý stojí a padá na straníckom princípe?

Počas volebnej noci Veronika Remišová pre TREND.sk povedala, že to bude závisieť od toho, či budú v koalícii alebo opozícii . „Ak budeme v opozícii, tak pri politickej kultúre Smeru je to jedno,” naráža na uplynulé volebné obdobie, keď Smer -SD opozičné návrhy zákonov takmer výhradne ignoroval.

Politologička D. Malová týmto poslancom jednoznačne odporúča zvoliť si ako hlavnú úlohu kontrolu výkonnej moci. „Práve tam by tieto osobnosti, ktoré získali dobré renomé v súvislosti s odhaľovaním korupcie, mohli preukázať veľkú službu demokracii, ak by vo svojej činnosti pokračovali a vďaka lepšiemu prístupu k informáciám presadili lepšiu kontrolu a poukazovali na nekalé praktiky na ministerstvách a iných štátnych orgánoch,“ dodala. Zapravdu jej dáva aj líderka kandidátky OĽaNO-NOVA V. Remišová. Ak budú v opozícii, jednoznačne bude pre nich prioritou kontrolovať.

Ako tretia najsilnejšia strana však majú šancu byť aj súčasťou koalície. Vtedy by sa podľa nej mala prejaviť predovšetkým odbornosť všetkých jej nezávislých kolegov. Ona osobne sa cíti odborníčkou na školstvo, ktorému sa venovala aj v Európskej komisii. Myslí si, že po voľbách by sa malo zorganizovať veľké stretnutie strán, rodičov a odborníkov, na ktrom by si Slovensko jasne určilo priority, na ktorých bude budúca reforma školstva stáť. Konsenzus je podľa nej potebný preto, aby sa priority rezortu nemenili po každých voľbách, keďže pôjde o reformu trvajúcu 10 či 15 rokov.

Na kradnutie chce upozorňovať aj ako poslankyňa napriek tomu, že k mandátu sa dostala cez kandidačnú listinu politickej strany. Dokonca aj v prípade, že by odhaleným bol subjekt, za ktorý kandidovala, prípadne s ktorým budú v koalícii. Volila by už ale inú formu ako doterajšie blogy – najprv interné rokovanie, vyvodenie zodpovednosti a prípadné odoslanie podnetu polícii.

Zmena volebného systému

Súčasný volebný systém kandidatúru nezávislých osobností do parlamentu neumožňuje. Zmenu by V. Remišová privítala. OĽaNO je podľa nej presvedčené, že systém, v ktorom by občan volil konkrétneho politika, ktorý ho bude v parlamente zastupovať, a nie stranu, je pre Slovensko lepší.

Za nevyhovujúci považuje súčasný pomerný volebný systém aj politický analytik Ján Baránek. „Som hlboko presvedčený o tom, že súčasný systém je najhorší možný, lebo generuje partokraciu a tá generuje korupciu,” povedal pre TREND.sk. Za zlé však považuje aj to, že sa nám začína prelínať tretí sektor a občianski aktivisti s politikou.

Nestraníci nie sú podľa neho viazaní žiadnou straníckou disciplínou, čo je jeden zo zmyslov politických strán. Pokiaľ sa poslanci riadia len Ústavou SR a hlasujú výlučne podľa subjektívneho výkladu ústavy – teda podľa svojho svedomia a vedomia, tak to prináša len a len chaos. Preto je podľa J. Baránka potrebné začať diskutovať o zmene volebného systému napríklad na taký, v rámci ktorého by musel kandidát prejsť súťažou vo svojom volebnom obvode, čo by strany nútilo stavať kvalitných kandidátov aj s politickými skúsenosťami.

Naopak politologička D. Malová je skôr zástankyňou pomerného volebného systému, ktorý máme v súčasnosti. Ten podľa nej aspoň ako-tak núti poslancov do spolupráce. Nevie si predstaviť, že by sme v parlamente mali zrazu 150 osobností, ktoré by sa ešte viac vymedzovali voči sebe. Politici by sa podľa nej mali viac snažiť hľadať kompromisy a dohody, ale samozrejme tie musia byť transparentné.