Štátny rozpočet na tento rok sa upraví. Hotovostný schodok štátu sa zvýši o 9,2 miliardy eur. Tiež majú vzrásť celkové výdavky štátu o takmer 7,8 miliardy eur. Rezort financií zmenou reaguje na dôsledky pandémie nového koronavírusu, ako aj výpadok daňových a nedaňových príjmov. Zmeny tiež zdôvodňuje potrebou zabezpečiť zdroje na nepokryté výdavky, s ktorými tohtoročný rozpočet nepočítal.
Parlament o novele zákona rokoval v skrátenom legislatívnom konaní. Diskusia v pléne však nebola rozsiahla. Poslanci stihli za jeden deň prerokovať celý návrh.
Vláda sa podľa Fica prikrýva figovým listom pandémie, koalícia vraj nevie, o čom sa rokuje
Právna norma zohľadňuje hotovostný výpadok daňových, ako aj nedaňových príjmov kapitol štátneho rozpočtu v celkovej sume 1,4 miliardy eur. Celkové výdavky sa zvyšujú o takmer 7,8 miliardy eur, pričom dôvody zvýšenia je podľa rezortu financií možné rozdeliť do dvoch okruhov. Prvým sú výdavky priamo súvisiace s pandémiou nového koronavírusu v sume 4,9 miliardy eur a druhým okruhom sú výdavky na zabezpečenie v rozpočte nekrytých titulov v sume 2,9 miliardy eur.
„Úpravami príjmov a výdavkov sa zvyšuje hotovostný schodok o 9,2 miliardy eur,“ vyčíslil rezort financií. Celkové príjmy štátneho rozpočtu tak majú dosiahnuť 14,4 miliardy eur namiesto 15,8 miliardy eur a celkové výdavky majú dosiahnuť 26,3 miliardy eur namiesto pôvodne schválených 18,5 miliardy eur. Schodok má byť celkovo na úrovni takmer 12 miliárd eur namiesto rozpočtovaných 2,8 miliardy eur.
Vzrastú zdroje pre SP či ministerstvo práce
V rámci zvýšenia výdavkov v dôsledku koronakrízy vzrastie transfer pre Sociálnu poisťovňu, zvýšia sa aj zdroje pre kapitolu ministerstva práce, ako aj výdavky na kompenzáciu nákladov na nájomné či na zabezpečenie nákupu ochranných pomôcok.
Daňové príjmy štátneho rozpočtu na hotovostnej báze v tomto roku klesnú v porovnaní so schváleným rozpočtom na roky 2020 až 2022 o 1,3 miliardy eur. Výber daní sa zníži najmä v dôsledku prepadu ekonomiky spôsobeného koronakrízou. Najväčšie zníženie výnosu by malo byť zaznamenané pri dani z pridanej hodnoty, a to o 514,6 milióna eur, pri dani z príjmov právnických osôb o 313,7 milióna eur a pri spotrebných daniach by mal byť výpadok vo výške 194,5 milióna eur.
Odborárka: Mzdy musia rásť aj počas krízy. Ľudia s nízkym príjmom by ani nemali platiť dane
„Za poklesom je aj nezapočítanie vplyvu zavedenia eKasy a nanomarkerov do aktuálnej daňovej prognózy. Pokles nedaňových príjmov v sume 155,4 milióna eur súvisí s nižším plnením príjmov z administratívnych poplatkov a iných poplatkov a platieb, výpadkom očakávaných príjmov z odvodov z hazardných hier a iných podobných hier, ako aj nižším plnením kapitálových príjmov súvisiacich predovšetkým s predajom prebytočného majetku štátu,“ priblížilo ministerstvo.
Novelou zákona sa tiež vytvára možnosť poskytnúť záruku do Paneurópskeho záručného fondu v reakcii na pandémiu, z ktorého Európska investičná banka a Európsky investičný fond budú môcť poskytnúť záruky na financovanie a úvery priamo konečným príjemcom zo súkromného a verejného sektora alebo prostredníctvom finančných sprostredkovateľov.
„Poskytnutie záruky zo strany Slovenskej republiky je nevyhnutnou podmienkou na prístup k nástrojom financovania poskytnutým zo záručného fondu. Zároveň sa vytvára aj možnosť čerpania úverovej pomoci z Európskeho nástroja dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti (SURE),“ konštatuje MF SR.
