Parlament schválil rozpočet na budúci rok, deficit má klesnúť na 7,4 percenta

Parlament schválil zákon roka, teda návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. Spolu s ním vzal na vedomie rozpočet verejnej správy na nasledujúce tri roky. Zahlasovalo zaň 91 poslancov, jeden sa zdržal, proti prijatiu bolo 49 zo 141 prítomných zákonodarcov. Za prijatie rozpočtu boli koaličné kluby OĽaNO, Sme rodina, Za ľudí aj SaS, okrem poslankyne Jany Bittó Cigánikovej, ktorá sa zdržala. Proti hlasovali opozičný Smer-SD, ĽSNS aj nezaradení poslanci.

Deficit verejných financií by mal v budúcom roku dosiahnuť 7,41 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Mal by tak klesnúť z tohtoročných odhadovaných 9,68 percenta HDP. Hrubý verejný dlh sa má v budúcom roku vyšplhať na 65 percent HDP.

Rezort financií upozorňuje, že rozpočet vznikal v náročných podmienkach pandémie nového koronavírusu. Predložený návrh predpokladal deficitné hospodárenie na všetky nasledujúce roky. Schodok by sa mal postupne znižovať na 6,18 percenta HDP v roku 2022 a 5,72 percenta HDP v roku 2023. Ak by mal deficit verejných financií klesnúť v roku 2023 na nulu, ako to predpokladá zatiaľ platný zákon o dlhovej brzde, podľa MF by si to vyžiadalo prijatie konsolidačných opatrení v objeme 6 miliárd eur.

Plénum schválilo k rozpočtu aj pozmeňujúci návrh šéfa finančného výboru Mariána Viskupiča (SaS). Daňové príjmy štátneho rozpočtu sa podľa toho znížia o 9,13 milióna eur. Dôvodom je novela zákona o dani z príjmov súvisiaca so zrušením oslobodenia 13. a 14. platov a rozšírením možnosti uplatnenia 1,7-násobku daňového bonusu pre dieťa od šiestich do 15 rokov. O 27-tisíc eur by sa mali tiež zvýšiť sankcie uložené v daňovom konaní a sankcie súvisiace s úhradami za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v súvislosti s novelou zákona o správe daní. „Zmena daňových príjmov štátneho rozpočtu sa premieta do zvýšenia hotovostného schodku štátneho rozpočtu," priblížil Viskupič. V nadväznosti na zmeny v daňových príjmoch sa upravia príjmy kapitoly Všeobecná pokladničná správa.

Zároveň však táto novela podľa Viskupiča zlepší hospodárenie verejnej správy o 27,2 milióna eur. Deficit verejných financií tak bude o niečo nižší ako v pôvodnom vládnom návrhu, a to 7,41 percenta oproti 7,44 percenta HDP. Poslanci súčasne neschválili pozmeňujúci návrh poslanca Richarda Rašiho (nezaradený), ktorý navrhoval, aby štát zvýšil platby za svojich poistencov o 500 miliónov eur z 1,4 na 1,9 miliardy eur.

Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy mali podľa vládneho návrhu v budúcom roku dosiahnuť 39,6 miliardy eur alebo 41,4 percenta HDP. Celkové výdavky očakáva návrh rozpočtu na úrovni 46,7 miliardy eur alebo 48,8 percenta HDP. Na výdavkovej strane počíta s rezervou 1,04 miliardy eur, a to na možný výpadok príjmov oproti prognóze.

Hotovostný schodok štátneho rozpočtu, ktorý je hlavnou súčasťou verejných financií, mal podľa návrhu v budúcom roku dosiahnuť 8,049 miliardy eur. Návrh zákona o štátnom rozpočte počítal s celkovými príjmami 15,815 miliardy eur a celkovými výdavkami 23,865 miliardy eur.

Slovenská ekonomika klesne v roku 2020 podľa prognózy, na ktorej je rozpočet postavený, o 6,7 percenta. V roku 2021 sa má hospodárstvo zotavovať a HDP už môže rásť o 5,5 percenta. Ministerstvo varuje, že ak by si situácia vyžiadala návrat k radikálnym obmedzeniam, slovenská ekonomika by sa vo štvrtom kvartáli opäť dostala do recesie. Rizikový scenár predpokladá pokles HDP v roku 2020 o 8,4 percenta a oživenie rastu v budúcom roku len na úrovni 4,3 percenta. Prípadná druhá vlna vynútených reštrikcií by tak znížila príjmy o ďalšiu približne 1 miliardu eur.