„Distribúcia pridanej hodnoty v rámci dodávateľského potravinového reťazca od prvovýroby cez spracovanie potravín po predaj je značne nerovnomerná, pričom obchodné reťazce majú v tomto reťazci dominantné postavenie z hľadiska zisku,“ tvrdia predkladatelia návrhu.
V záujme spravodlivejšieho prerozdelenia je preto podľa nich potrebné vytvoriť nové mechanizmy na podporu domáceho poľnohospodárstva a potravinárstva. Potrebné je podľa nich financovať najmä odbyt poľnohospodárskych produktov a výrobkov, analýzy, prieskumy, výstavy a prezentácie súvisiace s odbytom poľnohospodárskych produktov a výrobkov. Slúžiť na to má práve osobitný odvod.
Poslanci zároveň pri hlasovaní odsúhlasili pozmeňujúci návrh k zákonu z dielne poslancov SNS, Smer-SD a Most-Híd. Na základe neho sa osobitný odvod nebude vzťahovať na malé a stredné podniky, obchodné aliancie či prevádzky nachádzajúce sa v okresoch, ktoré spadajú pod zákon o takzvaných najmenej rozvinutých okresoch.1
Vzhľadom na to, že európska definícia malého a stredného podniku nezohľadňuje všetky špecifiká podnikov na Slovensku, pozmeňujúcim návrhom sa zavádza tiež to, aby sa za obchodný reťazec nepovažovali aj tie podniky, ktoré síce spĺňajú ostatné určujúce kritériá, ale geograficky majú svoje prevádzky umiestnené v menej ako 15 percent všetkých okresov Slovenskej republiky.
Zároveň sa odvod bude vzťahovať iba na reťazce, pri ktorých minimálne 25 percent obratu pochádza z predaja potravín konečnému spotrebiteľovi. V pôvodnom návrhu bola táto hranica stanovená na 10 percent.
Predkladatelia pozmeňujúceho návrhu však nechceli, aby zákon pôsobil na skupinu subjektov, ktoré majú obrat prevažne z iných nepotravinových sektorov, ako sú napríklad drogéria či výživové doplnky. Čistý výnos z osobitného odvodu by mal po zapracovaní týchto zmien predstavovať 87 miliónov eur.
Návrh zákona o osobitnom odvode si však v parlamente vyslúžil ostrú kritiku opozície. Podľa viacerých poslancov prinesie zvyšovanie cien potravín.
