Slovensko nemôže zabrániť vzniku stáleho Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM) na pomoc krajinám eurozóny vo finančných ťažkostiach. Takisto nedokáže zablokovať chystané navýšenie záruk v dočasnom stabilizačnom fonde EFSF. Podľa ministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ-DS) to vyplýva z mechanizmov, ktorými sa riadi fungovanie oboch takzvaných eurovalov. O nových zárukách pre dvojicu fondov má v stredu rokovať vláda a neskôr ich posúdi Národná rada SR.
Slovensko zatiaľ prevzalo na seba záruky eurovalu vo výške 4,4 miliardy eur. Na základe dohody eurozóny o zvýšení kapacity EFSF by mali garancie krajiny stúpnuť na 7,72 miliardy eur. Posilnenie záruk nemá podporu celej koalície, proti sa stavajú liberáli z SaS. Aj keby vyššie garancie neprešli v parlamente, dočasný euroval by sa navýšil, ale bez slovenského dodatočného vkladu.
Zmluvy o posilnení dočasného fondu a zriadení stáleho mechanizmu ESM schválili ministri financií krajín eurozóny. Na rade sú národné vlády a ratifikácia hlavami štátov a parlamentmi. Tie majú čas na posúdenie nových záruk EFSF do jesene budúceho roka. „Máme týždne, respektíve mesiace na to, aby sme rokovali. Samozrejme, že budeme rokovať aj s opozíciou,“ povedal dnes novinárom I. Mikloš.
Dočasný euroval, z ktorého čerpali pomoc zatiaľ iba Írsko a Portugalsko, má od polovice roka 2013 nahradiť stály záchranný mechanizmus ESM. Do neho by Slovensko malo prispieť sumou 659 miliónov eur v hotovosti. Spoločne s ďalšími zárukami a kapitálom splatným na požiadanie by účasť Bratislavy mala dosiahnuť 5,8 miliardy eur. SaS je aj proti účasti v permanentnom systéme.
Prípadný nesúhlas Národnej rady nezablokuje ani vznik ESM. Slovensko je totiž príliš malé na to, aby mechanizmus mohlo potopiť bez prispenia ďalšieho odporcu, prípadne viacerých. Na aktiváciu ESM totiž stačí podpora krajín, ktoré majú spolu 95-percentnú účasť na novom eurovale. Podiel Slovenska pritom nedosahuje ani percento.
Horúcim adeptom na poskytnutie v poradí tretej pôžičky z dočasného EFSF je Grécko, ktorému sa ani po roku od spustenia medzinárodnej bilaterálnej pomoci nepodarilo dostať z problémov. Slovensko bolo jediným členom eurozóny, ktorý sa k pôžičke Aténam nepridal. Vtedy sa ale jednalo o bilaterálnu pomoc, kým dnes sa uvažuje o podpore Grécku z dočasného eurovalu, do ktorého sa zapojila aj Bratislava.
Ak Gréci splnia formálne náležitosti, o pomoci z eurovalu bude rozhodovať Rada riaditeľov EFSF. V nej zastupuje Slovensko vládny splnomocnenec pre vedomostnú ekonomiku Martin Bruncko. Pôžička z EFSF pre akúkoľvek krajinu môže padnúť vtedy, ak sa nájde čo len jeden hlas proti. Neúčasť či zdržanie sa hlasovania pomoc nezablokuje.
Ministri financií eurozóny zatiaľ definitívne nerozhodli o novej pomoci zadlženému Grécku. Atény najskôr musia do konca júna prijať plán ďalších úspor a zaviazať sa k privatizácii. Na pomoci sa už majú podieľať už aj súkromní veritelia. Prispieť by mali zhruba 30 miliardami eur. „Účasť privátneho sektora je dnes už braná ako hotová vec. Došlo k dohode na tom, že tá účasť bude neformálna a dobrovoľná, ale zároveň by mala byť dostatočná a nie iba symbolická,“ tvrdil I. Mikloš.
Reštrukturalizáciu gréckych dlhov vnímajú citlivo ratingové agentúry. Mala by mať formu dobrovoľnej výmeny splatných cenných papierov gréckej vlády za dlhopisy s dlhšou dobou splatnosti. Veritelia by mali pokračovať vo financovaní Atén za rovnakých podmienok ako doteraz. To znamená, že nenakúpia dlhopisy na trhu, kde by získali omnoho vyššie výnosy.
Eurozóna sa snaží vyhnúť tomu, aby ratingové agentúry vyhodnotili pomoc privátneho sektora Grécku ako úverovú udalosť. V tom prípade by hrozilo, že dlhová kríza sa rozšíri na ďalšie krajiny s problémovými verejnými financiami.
Foto na titulke - Miro Nôta
