Zákonodarcovia prijali štyri pozmeňujúce návrhy vrátane dodatku o premenovaní krajiny. V prospech novelizácie zahlasovalo 81 poslancov, proti nebol žiadny.
Na prijatie pozmeňujúcich návrhov bola potrebná dvojtretinová väčšina - 80 hlasov v 120-člennom zákonodarnom zbore. Nacionalistická opozícia rozpravu i hlasovanie bojkotovala.
Názvoslovná zmena nasleduje po dohode so susedným Gréckom, ktoré je zaviazané podmienkami stiahnuť svoje námietky proti vstupu Macedónska do NATO a potenciálne aj do Európskej únie.
Na to, aby dohoda vstúpila do platnosti, ju musí v nadchádzajúcich týždňoch ratifikovať grécky parlament. Cieľom tohto kroku je urovnať 27 rokov trvajúci spor medzi Skopje a Aténami. Spor medzi Macedónskom a Gréckom pretrvával od rozpadu bývalej Juhoslávie a zmena názvu vyvolala aj v Macedónsku veľkú nevôľu.
Grécko nesúhlasilo s názvom Macedónsko (Makedonija), pretože sa zhodoval s názvom severogréckeho regiónu (Makedoniá). Atény to dávajú do súvislosti s možnými územnými nárokmi zo strany Skopje.
Macedónsko so súhlasom gréckej strany dočasne používalo názov Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko (FYROM), pod ktorým túto krajinu v roku 1993 prijali aj do Organizácie Spojených národov (OSN).
