Terčom útokov z 13. novembra 2015 bol národný štadión Stade de France v Saint-Denis, hudobný klub Bataclan a ľudia na terasách parížskych kaviarní a bistier v centre Paríža.
Novembrovým udalostiam predchádzal januárový masaker v redakcii satirického týždenníka Charlie Hebdo, útok v supermarkete s kóšer tovarom pri Porte de Vincennes či zastrelenie členky policajnej hliadky na predmestí Montrouge.
Dôsledkami útokov z novembra 2015 sa zaoberá najväčší výskumný program tohto druhu na svete, napísali vedci Denis Peschanski a Francis Eustache v článku zverejnenom Epidemiologickom vestníku.
V rámci výskumného programu s názvom „13. november“, ktorý sa zrodil z nutnosti reagovať na potreby obetí a trvá doteraz, vedci zistili, že s posttraumatickou stresovou poruchou zápasí 18 percent populácie priamo vystavenej útokom z januára 2015. Ide o preživšie obete, očitých svedkov či príslušníkov zasahujúcich zložiek.
Ďalších 20 percent z priamych obetí útokov hlási stavy depresie alebo úzkostné poruchy. Vedci však zaznamenali prudký nárast podobných ochorení a porúch aj u ľudí, ktorí útoky priamo nezažili a žijú na území regiónu Ile-de-France, či dokonca mimo neho.
Výskumné centrum pre štúdium a sledovanie životných podmienok (CREDOC) tiež konštatovalo, že takmer všetci jeho respondenti si aj sedem mesiacov po útokoch z novembra 2015 veľmi presne pamätali okolnosti, za akých sa dozvedeli o tragických udalostiach v metropole. Ide o jav nazývaný flash bulb memory.
Program 13. november je rozpracovaný na 12 rokov, jeho prvé biomedicínske výsledky by mali byť známe začiatkom budúceho roku.
