Turecké ministerstvo zahraničia si ihneď predvolalo vatikánskeho veľvyslanca, aby protestovalo. Pri stretnutí s ambasádorom vyjadrili Turci svoju „hlbokú ľútosť a sklamanie“ nad pápežovými slovami, informovali svetové tlačové agentúry.

„V minulom storočí naša ľudská rodina prekonala tri obrovské a bezprecedentné tragédie. Prvá, ktorá býva považovaná za prvú genocídu 20. storočia, postihla arménsky ľud,“ uviedol František citujúc dokument, ktorý podľa AFP v roku 2001 podpísali vtedajší pápež Ján Pavol II. a vtedajší arménsky patriarcha.

„Ďalšie dve spáchal nacizmus a stalinizmus. Aj neskôr došlo na masové vyhladzovanie, napríklad v Kambodži, Rwande, Burundi a Bosne,“ dodal.

Zachovať spomienku na nespočetné, väčšinou kresťanské obete „hrozného a šialeného vyhladzovania“ je podľa pápeža nielen potrebné, ale je to aj povinnosť, pretože „kde nie je pamäť, tam zlo stále drží rany otvorené“.

Hoci Ján Pavol II. použil výraz genocída v dokumente a Jorge Bergoglio (František) ho tiež niekoľkokrát použil, než sa stal pred dvoma rokmi pápežom, bolo to v nedeľu po prvýkrát, čo tento termín zaznel z úst hlavy katolíckej cirkvi takto na verejnosti.

„Bolo to veľmi odvážne,“ usúdil znalec vatikánskych pomerov Marco Tosatti. „Ešte než sa (František) stal pápežom, niekoľkokrát jasne vyhlásil, že išlo o genocídu. Odkazom na Jána Pavla II. posilnil stanovisko cirkvi, pričom dal jasne najavo svoj názor,“ dodal.

Ankara prekvapená

Ankara na pápežovo vyhlásenie okamžite reagovala predvolaním vatikánskeho veľvyslanca. Turci mu povedali, že Františkove slová ich prekvapili vzhľadom na to, že ani medzinárodné súdy používanie termínu genocída doteraz neuznali, informoval agentúru Reuters nemenovaný turecký predstaviteľ.

Pápežovo vyjadrenie vraj viedlo k strate dôvery doteraz panujúcej vo vzťahoch medzi Vatikánom a Tureckom. „Pápežove poznámky, ktoré sú vzdialené historickej a právnej realite, nemôžu byť akceptované,“ uviedol na komunitnej sieti Twitter turecký minister zahraničia Mevlut Cavusoglu.

Ministerstvo vo svojom vyhlásení vyjadrilo „veľké sklamanie a smútok“. Následne Turecko oznámilo, že sa rozhodlo stiahnuť svojho veľvyslanca vo Vatikáne do Ankary na konzultácie, čo je v diplomatickej praxi gesto považované za vyjadrenie protestu.

Turecký ľud neuznáva pápežovo vyhlásenie, ktoré je „kontroverzné vo všetkých aspektoch, založené na predsudkoch, ktoré prekrúcajú históriu a redukujú bolesť, ku ktorej v oblasti Anatólie počas prvej svetovej vojny došlo, len na príslušníkov jedného náboženstva,“ dodalo ministerstvo.

František v nedeľu slúžil omšu pre arménskych veriacich. Spolu s pápežom sa jej zúčastnil arménsky patriarcha Nerses Bedros XIX Tarmouni. Prítomný bol tiež arménsky prezident Serž Sargsjan.

Genocídu uznalo aj Slovensko

Arméni odhadujú, že obeťou masakrov v rokoch 1915 až 1917 na sklonku Osmanskej ríše sa stalo 1,5 milióna ich krajanov.

Za genocídu to uznala dvadsiatka krajín vrátane Francúzska, Talianska, Ruska či Slovenska. Česká republika vraždenie ako genocídu formálne neuznala. Prezident Miloš Zeman však podľa arménskych médií pri minuloročnej návšteve Sargsjana v Prahe hromadnú vraždu Arménov za genocídu označil.

Podľa Hradu išlo o Zemanov súkromný názor, ktorý bol vysvetlený tureckej strane. Turecko ako nástupca Osmanskej ríše rezolútne odmieta, že by sa na Arménoch dopustilo genocídy. Vtedajšie dianie označuje za občiansku vojnu, ktorá si vyžiadala  300- až 500-tisíc arménskych obetí a rovnaký počet mŕtvych na tureckej strane.

František použil vetu o „prvej genocíde 20. storočia“ už pri prijatí arménskej delegácie vo Vatikáne v roku 2013, čo vyvolalo silné protesty Ankary, pripomenula agentúra Reuters. Vlani Erdogan ešte ako predseda vlády vyjadril sústrasť potomkom zavraždených Arménov, však neprestal popierať genocídu.