Hospodárstvo EÚ sa z pandemickej recesie zotavuje rýchlejšie, ako sa očakávalo, naznačili jesenné prognózy hospodárskeho rastu, ktoré vo štvrtok zverejnila Európska komisia (EK).
Očakávanú expanziu by mali podľa EK poháňať najmä domáci dopyt a zlepšujúca sa situácia na trhu práce a predpokladané znižovanie úspor by malo prispieť k udržateľnému tempu spotrebiteľských výdavkov.
Implementácia Nástroja obnovy a odolnosti (RRF) začína zohrávať dôležitú úlohu pri podpore súkromných a verejných investícií.
Rast je vystavený novým nepriaznivým vplyvom. Obmedzenia a narušenia dodávateľských a zásobovateľských reťazcov majú negatívny vplyv na výrobu v EÚ.
Ceny energií, najmä za zemný plyn, sa po poklese v roku 2020 v poslednom mesiaci prudko zvyšovali a momentálne sú výrazne nad úrovňou spred pandémie. To môže mať nepriaznivý vplyv na spotrebu a investície.
Lepšia situácia na trhu práce
Situácia na trhu práce v EÚ sa výrazne zlepšila, čo možno pripísať uvoľňovaniu obmedzení. V druhom štvrťroku 2021 vytvorilo hospodárstvo EÚ približne 1,5 milióna nových pracovných miest, mnoho pracovníkov ukončilo svoju účasť na programoch na udržanie pracovných miest (kurzarbeit) a znížila sa miera nezamestnanosti.
Avšak celkový počet zamestnaných osôb v EÚ je stále o 1 percento nižší ako pred pandémiou.
Miera nezamestnanosti v EÚ dosiahla v auguste 6,8 percenta a počas septembra sa ďalej znižovala.
Z prieskumu zameraného na podniky vyplýva, že sa začína prejavovať nedostatok pracovnej sily, najmä v sektoroch, v ktorých došlo k najväčšiemu nárastu činnosti. Ak bude tento stav pretrvávať, existuje riziko, že to povedie k utlmeniu činnosti a k inflácii v dôsledku tlakov na mzdy.
Nezamestnanosť v EÚ sa už blíži úrovniam spred pandémie
Zamestnanosť sa má zvýšiť
Jesenné prognózy počítajú s tým, že zamestnanosť v EÚ porastie tohto roku o 0,8 percenta, v roku 2022 o 1 percento a v roku 2023 o 0,6 percenta.
Nezamestnanosť v EÚ podľa odhadov klesne z tohtoročných 7,1 percenta v roku 2022 na 6,7 percenta a v roku 2023 na 6,5 percenta. V eurozóne sa počas uvedených troch rokov počíta s nezamestnanosťou na úrovni 7,9 percenta, 7,5 percenta a 7,3 percenta.
Lepšie vyhliadky rastu poukazujú na to, že deficity v roku 2021 budú nižšie, ako sa očakávalo na jar. Súhrnný deficit v EÚ, ktorý v roku 2020 dosiahol 6,9 percenta HDP, by sa mal v roku 2021 znížiť na 6,6 percenta.
Ukončenie podporných opatrení
S pokračujúcim hospodárskym rastom by malo dôjsť k ukončeniu podporných opatrení, v dôsledku čoho sa predpokladá, že súhrnný deficit EÚ sa v roku 2022 zníži o polovicu približne na 3,6 percenta HDP a v roku 2023 klesne na 2,3 percenta.
Súhrnný pomer dlhu k HDP, ktorý dosiahol v EÚ približne 92 percent (99 percent v eurozóne), by sa mal v tomto roku stabilizovať a v roku 2022 začať klesať, pričom v roku 2023 by mal dosiahnuť 89 percenta HDP (97 percenta v eurozóne).
Po viacerých rokoch nízkej miery inflácie výrazné obnovenie hospodárskej činnosti v EÚ a vo vyspelých ekonomikách viedlo k jej prudkému nárastu. Medziročná miera inflácie v eurozóne vzrástla z -0,3 percenta v poslednom štvrťroku 2020 na 2,8 percenta v treťom štvrťroku 2021. Októbrové hodnoty uvádzajú mieru 4,1 percenta.
Prudký nárast inflácie
Prudký nárast inflácie je spôsobený najmä zvyšovaním cien energií, no má súvis aj so sériou postpandemických ekonomických úprav.
Očakáva sa, že inflácia v eurozóne dosiahne v roku 2021 svoj vrchol na úrovni 2,4 percenta, v roku 2022 klesne na 2,2 percenta a v roku 2023 na 1,4 percenta. V EÚ by mala inflácia dosiahnuť 2,6 percenta v roku 2021, 2,5 percenta v roku 2022 a 1,6 percenta v roku 2023.
Hoci vplyv pandémie na hospodársku činnosť oslabol, koronavírus sa nepodarilo poraziť a hospodárske oživenie závisí od jeho vývoja v rámci EÚ i mimo nej. Nemožno vylúčiť opätovné zavedenie obmedzení, čo sa odrazí aj na hospodárskej činnosti. Toto riziko je v EÚ vysoké v tých členských štátoch, v ktorých prevláda nízka miera zaočkovanosti.
