Pandémia môže spôsobiť deficit Slovenska v tomto roku na úrovni 8,4 percenta HDP

Slovenská ekonomika zaznamená v tomto roku najvýraznejší pokles vo svojej histórii. Podpíše sa pod to pandémia nového koronavírusu. To bude mať vplyv aj na vývoj dlhu a deficitu. Spolu s výrazným výpadkom daňovo-odvodových príjmov a fiškálnymi nákladmi opatrení na stabilizáciu ekonomiky deficit v tomto roku môže dosiahnuť 8,4 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) a hrubý verejný dlh môže prekonať hranicu 60 percent HDP. Deficit za minulý rok pritom dosiahol 1,3 percenta HDP, bol výrazne nad cieľom vyrovnaného rozpočtu, a opatrenia v daňovej a sociálnej oblasti ešte zvýšili rozpočtové riziká pre rok 2020.

Vyplýva to z programu stability na roky 2020 až 2023, ktorý v pondelok schválila vláda. Globálna pandémia nového koronavírusu priniesla výrazne nepriaznivé spoločenské a ekonomické dosahy aj na Slovensko. Slovenská ekonomika v tomto roku môže klesnúť až o 7,2 percenta s najvýraznejším negatívnym dosahom v 2. štvrťroku z dôvodu výpadku zahraničného dopytu aj opatreniam na dodržiavanie spoločenského odstupu.

„Veľký prepad ekonomiky spôsobí, že aj pri vládnej pomoci na udržanie zamestnanosti ubudne 88-tisíc pracovných miest a nezamestnanosť stúpne na takmer 9 percent,“ uvádza Ministerstvo financií (MF) SR v pakte stability na najbližšie roky. Pri rýchlom a prudkom nástupe ekonomických vplyvov pandémie ostáva naďalej veľká neistota, čo sa týka ďalšieho vývoja.

Predĺženie pandémie alebo jej opakovaný návrat v druhej polovici roka by recesiu podľa MF SR výrazne prehĺbili. Pandémia znásobí riziká vo verejných financiách. Spolu s výrazným výpadkom daňovo-odvodových príjmov a fiškálnymi nákladmi opatrení na stabilizáciu ekonomiky tak deficit v tomto roku môže dosiahnuť 8,4 percenta HDP a hrubý verejný dlh môže prekonať hranicu 60 percent HDP.

„Navyše, zmeny v dôchodkovom systéme prijaté v minulom a tomto roku výrazne negatívne ovplyvnili udržateľnosť verejných financií v nasledujúcich dekádach vzhľadom na starnutie slovenského obyvateľstva. V ich dôsledku narastie deficit dôchodkového systému do roku 2070 na viac než sedem percent HDP,“ uvádza sa v pakte stability.

Na zníženie vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti verejných financií bude potrebná kombinácia postupného znižovania deficitu a dôchodkovej reformy. Na základe aktuálnej prognózy ostane deficit verejných financií bez opatrení v rokoch 2021 - 2023 približne na úrovni šesť percent HDP a hrubý dlh by ďalej rástol nad 66 percent HDP.

Na dodržanie európskych fiškálnych pravidiel je potrebné zníženie deficitu na 4,9 percenta HDP v 2021, 3,7 percenta v 2022 a 2,9 percenta v roku 2023, čo by zároveň viedlo k stabilizácii hrubého dlhu blízko úrovne 60 percent HDP. Na dosiahnutie takto definovaných strednodobých cieľov v ďalších rokoch by bolo potrebné prijať oproti scenáru nezmenených politík konsolidačné opatrenia vo výške 1,1 miliardy v roku 2021 až 3,4 miliardy v roku 2023. Vláda si v programovom vyhlásení dala za úlohu vypracovať reformu dôchodkového systému.

„V prvom pilieri sa posilní väzba dôchodkových výdavkov na demografický vývoj, zvýši sa spravodlivosť a transparentnosť systému. V druhom pilieri je prioritou zvýšenie výnosov úspor dobre nastavenou investičnou politikou,“ uvádza sa v programe stability.

S cieľom zlepšiť predvídateľnosť a stabilitu dôchodkového systému vláda plánuje prijať ústavný zákon definujúci základné prvky prvého a druhého piliera. Opatrenia budú zamerané na hlavné štrukturálne výzvy slovenskej ekonomiky, a to zdravotníctvo, vzdelávanie, trh práce a efektívnejšie využívanie zdrojov v ekonomike.

Zvýši sa efektívnosť verejných financií zameraním sa na prorastový daňový mix a znižovanie daňových únikov na príjmovej strane a zvyšovaním hodnoty za peniaze na strane výdavkov. Dôveryhodnosť rozpočtu a riadenie verejných financií budú posilnené zavedením viacročných výdavkových stropov, posilnením princípov hodnoty za peniaze a zlepšením transparentnosti rozpočtu.