O prípade vo štvrtok napísali Sme a Hospodárske noviny. Informácie získali vďaka spolupráci s Českým centrom investigatívnej žurnalistiky, ktoré má prístup k dokumentom Panama Papers. Ide o asi 11 miliónov materiálov, ktoré unikli z kancelárie Mossack Fonseca.
Najlepšia možnosť
„Veríme, že najlepšou možnosťou je prevod finančných prostriedkov, ktoré sú vo švajčiarskej banke, na viazaný účet v banke v Bratislave. Potom môžu pokračovať prostredníctvom našej štruktúry na účet v Paname,“ radil Španielke v jednom z mailov právnik z Mossack Fonseca. Poplatok za túto službu mal predstavovať päť percent hodnoty celej transakcie.
Španielka toto riešenie najprv odmietla a pýtala sa na možnosti založenia účtu na Britských Panenských ostrovoch. Panamskí právnici jej tento variant neodporúčali pre zložitosť a zaslali jej zoznam 61 štátov, kam by svoje peniaze mohla poslať. Medzi týmito štátmi nechýbalo ani Slovensko.
Ako uviedli HN, dôvod, prečo sa Cristina rozhodla riešiť svoj účet a poslať peniaze, bol prozaický. Zmena pravidiel. Švajčiarsko sa pridalo k iniciatíve OECD a podpísalo Medzinárodnú dohodu o automatickej výmene informácií. Pre Španielku to znamenalo, že o jej účte vo Švajčiarsku by sa dozvedeli aj španielske úrady a tie by ju mohli následne zdaniť.
Transakciu chceli riešiť tzv. ESCROW zmluvou medzi Cristinou a slovenskou firmou Latem Trading. Tá mala účet v Privatbanke, peniaze mali následne zo slovenského účtu smerovať do Panamy. Transakcia nakoniec neprebehla, keďže podľa Španielky prevod neakceptovala švajčiarska banka.
Druhý prípad
Preliať peniaze cez účet Latem Trading v Privatbanke radili panamskí právnici opakovane. Portál Aktuality.sk odhalil prípad, keď ekvádorský podnikateľ Marco Vallejo chcel vybrať časť zisku zo svojej spoločnosti, aby sa vyhol jeho zdaneniu v rodnej krajine. Urobil to rovnako cez firmu Latem Trading a jej účet v Privatbanke.
„S hlbokým zahanbením priznávame túto veľkú chybu, ktorá sa stala jediný raz,“ napísal v stanovisku pre Aktuality.sk. Podnikateľ z Južnej Ameriky a slovenská firma využili systém fiktívnych faktúr. Spisy Panama Papers pritom obsahujú aj ďalšie prípady, keď panamskí právnici využívajú účty vedené v Privatbanke.
Slovenská banka, ktorej vlastníkom je skupina Penta Investments, sa proti akýmkoľvek obvineniam bráni a poukazuje na to, že vždy dodržiavala zákony. „Neexistuje taký systém, ktorý by odhalil všetky pochybné transakcie,“ povedal pre HN Miron Zelina, člen Predstavenstva Privatbanky.
Podľa jeho slov je nahlásených len zlomok operácií, ktoré banka automaticky posudzuje. Aj v tomto prípade však bankár argumentuje tým, že samotný finančný dom veľa možností nemá. „Banka vidí pri prevodoch len číslo účtu a sumu, prípadne základný opis. Akákoľvek výraznejšia kontrola je problematická. Keď máme pochybnosť, pýtame si od klienta doklady a posudzujeme ich,“ vysvetľuje M. Zelina.
Na kauze Panama Papers spolupracuje s Českým centrom pre investigatívnu žurnalistiku sedem slovenských médií: Aktuality.sk, SME, Denník N, Hospodárske noviny, Trend, RTVS a TV Markíza. Príbeh španielky Cristiny spracovali Hospodárske noviny a SME.
Vydavateľ TREND a TREND.SK, spoločnosť News and Media Holding patrí do portfólia investičnej skupiny Penta. Rovnako tak aj Privatbanka.
