Politici si zakladajú firmy v daňových rajoch a prelievajú si cez ne svoje peniaze. Novinári sa dostali k 11 miliónom dokumentov panamskej právnickej firmy Mossack Fonseca, ktorá spravuje 214-tisíc spoločností v daňových rajoch.
To, čo vyšlo pod názvom Panama Papers, je skutočne závažné – ide o najväčší únik v histórii, ktorý prekonal slávne depeše americkej diplomacie Wikileaks alebo robotu Edwarda Snowdena, ktorou odhalil, že americké tajné služby sledujú verejnosť cez internet.
Z desiatok politických špičiek v rámci 2,6 terabajtov dokumentov Panama Papers, ktoré dostali ako prví novinári z nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung, je zrejme najväčšou rybou ruský prezident Vladimir Putin. Samozrejme, že nie je akcionárom žiadnej zo schránkových firiem v Paname, ale cez spleť svojich kamarátov a bielych koňov dokázal preliať na tajné účty miliardy dolárov.
All information on the biggest data-leak: https://t.co/KsSuPDHG3F #panamapapershttps://t.co/Glg7u0LnQl
— Süddeutsche Zeitung (@SZ) April 3, 2016
Akoby mi bol brat
Jedným z nich je violončelista Sergej Roldugin. Ak nie ste fanúšikom klasickej hudby, tak ho určite nepoznáte. V skutočnosti vedie dvojitý život. Na verejnosti patrí medzi najlepších umelcov v Rusku a pod svojim vedením vychoval niekoľko hudobných talentov. Verejnosť ho pozná ako blízkeho priateľa V. Putina, dokonca sa stal krstným otcom jeho najstaršej dcéry Márie.
Keď boli mladí, spoločne sa zapojili aj do pouličnej bitky a so svojimi manželkami trávili spoločné dovolenky. V. Putin vďačí S. Rolduginovi vlastne aj za svoju ženu – s Ľudmilou, neskoršou prvou dámou Ruska, ho zoznámil práve jeho najbližší priateľ.
Violončelista Sergej Roldugin Zdroj: conservatory.ru
V autobiografii o Vladimírovi Putinovi z roku 1999, S. Raldugin opisuje Voloďu ako svojho brata, s ktorým sa stretol a už nikdy sa nerozdelili. Keď sa narodila Putinova najstaršia dcéra Mária, tak sa veselili a pili niekoľko dní.
S. Roldugin sa nevenuje len hudbe, ale je aj schopný biznismen. Aspoň na papieri. Maestro ešte v roku 2014 v rozhovore pre denník The New York Times povedal, že „nie je biznismen a nemá žiadne milióny“. Mal pravdu. Je vlastníkom mnohých firiem v daňových rajoch, jeho podiely v najrôznejších firmách naozaj nemajú hodnotu miliónov, ale najmenej dvoch miliárd dolárov.
Až do zverejnenia Panama Papers nebol S. Roldugin na rozdiel od Putinovych oligarchov-kamarátov známy. Mal oficiálne 3,2-percentný podiel v banke Rossija (na banku boli uvalené sakcie po anexii Krymu od západných krajín), ktorá je známa ako banka Putinovych priateľov, ale o jeho podnikateľských aktivitách sa nič nevedelo. Na základe dokumentov novinári z Novaja gazeta, ktorí sa na zverejnení Panama Papers podieľali, zistili, že je šéfom niekoľkých offshore spoločností, cez ktoré sa dejú zaujímavé machinácie s miliardami dolárov.
Dve z jeho offshore firiem Sonnette Overseas a International Media Overseas (IMO) riadia podnikatelia z Petrohradu Oleg Gordin a Alexander Pleškov. Obaja pôsobili aj v banke Rossija a majú podiely v spoločnosti Sandalwood Continental, ktorá transakcie realizovala. V tejto firme rovnako figuruje aj S. Roldugin – cez firmu vlastní napríklad podiel v luxusnom lyžiarskom letovisku Igora neďaleko Petrohradu, kde mala Putinova dcéra Katerina v roku 2013 svadbu s mladým ruským miliardárom Kirillom Šamalovom.
Príjmy offshore spoločností
Príjmy firiem muzikanta v daňových rajoch rozdelili novinári do troch kategórií: Prvý bol príjem z nákupu a predaja cenných papierov. Šlo o krajne pochybné operácie. Tak napríklad v roku 2010 Ralduginova firma súhlasila s kúpou akcií ropného gigantu Rosneftu od druhej offshore firmy Dino Capital.
Podľa Panama Papers boli v ten istý deň vytvorené dve zmluvy. V prvej bol zazmluvnený nákup akcií a v druhej okamžité zrušenie kontraktu. Inými slovami, jeho firma nakúpila akcie a na druhý deň ich spätne predala pôvodnému majiteľovi - za niekoľkonásobne vyššiu cenu.
Logiku za celým biznisom hľadať netreba, ale S. Raldugin v priebehu jedného dňa zarobil 750-tisíc dolárov. Ide o taktiku, ktorá je v Rusku mimoriadne populárna a využíva sa na pranie špinavých peňazí a daňové úniky. Niečo o tom by mohol rozprávať advokát Sergej Magnitskij, ktorý zomrel v roku 2009 vo vyšetrovacej väzbe na zástavu srdca. Ako audítor investičného fondu Hermitage Capital poukázal na vysoko postavených úradníkov ministerstva vnútra namočených do gigantického podvodu na štátnom rozpočte a na prípad miliardových machinácií na úkor fondu, kde bola využitá podobná schéma.
Offshore firmy dostávali „dary“ aj z firiem ruských oligarchov cez fiktívne transakcie a tretí druh príjmov tvorili úvery. Tie získavali Ralduginove firmy z cyperskej banky RCB Bank, ktorá je kontrolovaná cez ruskú štátnu banku VTB Bank - offshore firmám poskytovala veľmi výhodné pôžičky.
Kam smerovali peniaze?
Každá z offshore firiem zohrávala v tejto skladačke nejakú úlohu. Pôžičky, ktoré Ralduginove firmy dostali z cyperskej banky, ďalej posielali do banky Rossija alebo na švajčiarske účty.
Šéfom Rossija je Jurij Kovaľčuk, označovaný aj za rodinného bankára ruskej vlády a je zároveň Putinov blízky priateľ. Tento človek bol organizátorom presunu približne 650 miliónov dolárov do spomínanej spoločnosti Sandalwood Continental, ktorá mala (aj bez záruk) takmer neobmedzený prístup ku kapitálu.
Peniaze z týchto tokov skončili v dvoch oblastiach. Financovali sa z nich hračky pre zábavu - autá, jachty alebo honosné vily. Miliardy končili aj v strategických štátnych podnikoch - buď odkúpením podielov alebo ďalšími úvermi. V roku 2011 Sandalwood požičala tri milióny dolárov ruskej firme Ozon. Šlo o dve pôžičky - prvá na desať rokov, druhá na dvadsať za výhodných podmienok. Úver bol úročený len jedným percentom. O rok neskôr táto firma kúpila pozemky o oblasti Petrohradu, kde sa vybudovalo luxusné lyžiarske stredisko Igora, ktoré sme spomínali vyššie.
Asi 590-tisíc dolárov Sandalwood požičal ďalšej ruskej spoločnosti Laguna. Firma má rovnakú adresu ako Igora a vlastní rozsiahly arzenál jácht na jazere Ladoga. Za extrémne výhodných podmienok firma investovala vyše 700-tisíc dolárov aj do developerskej spoločnosti Nord Haus. Spoločnosť vlastní hotelové komplexy v Karelskej republike na hraniciach s Fínskom. Špekulovalo sa, že si tam chce V. Putin postaviť vilu. Všetky spomínané firmy majú pritom blízke prepojenie na šéfa banky Rossija a nepriamo aj na prezidenta.
Rossija banka naliala peniaze aj do výrobcu nákladných áut Kamaz alebo na účty najväčšieho hráča na poli televíznej reklamy Video International. Táto firma ovláda asi 70 percent ruského trhu s inzerciou. Jej zakladateľom bol Michail Lesin, ktorý vlani v novembri záhadne zomrel v hoteli vo Washingtone. Jeho smrť ešte neobjasnili. V každom prípade bývalý minister tlače mal nahromadiť na svojich bankových účtoch v Európe a v USA milióny dolárov. Okrem toho bol vlastníkom viacerých domov v Los Angeles, ktorých celková hodnota sa pohybuje okolo 28 miliónov dolárov.
Je otázne, prečo sa V. Putin spoliehal pri zakladaní offshore firiem na 65-ročného violončelistu. Medzi priateľmi má množstvo schopných oligarchov a podnikateľov.
Jednou z odpovedí je ich nenásytnosť. Ruský prezident potreboval niekomu veriť. „Pri riešení neverejných úloh sa Putin spoliehal na kruh biznismenov, ktorých poznal ešte zo sovietskeho Leningradu. Lenže postupne sa u mnohých sklamal kvôli ich nenásytnosti. Roldugin si nikdy nič nevzal, jeho nezaujíma luxusný život. Hovoríme mu knieža Myškin,“ cituje portál iHned.cz denník Novaja Gazeta, ktorý oslovil človek z okolia Vladimira Putina.
Kremeľ sa k odhaleniu nevyjadril, hovorca Dmitrij Peskov upozornil už pred týždňom, že sa na prezidenta chystá klamlivá kampaň. Keď po koncerte oslovili ruskí novinári S. Roldugina, ten povedal: „Priatelia, úprimne chcem povedať, že to nemôžem komentovať v tomto okamihu. Musím sa na to pozrieť a zistiť, čo môžem povedať a čo nemôžem.“
